špičiek, vrátane diskusného fóra so stredným zdravotným personálom.
Medzi účastníkmi medzinárodnej konferencie nechýbal ani hlavný odborník pre geriatriu z Ministerstva zdravotníctva SR prof. Štefan Krajčík. Opýtali sme sa ho, ako hodnotí úroveň tohtoročnej konferencie. "Prešov má veľmi silnú pozíciu, čo sa týka slovenskej geriatrie, teda je tu veľmi dobre fungujúce oddelenie. Téma je veľmi aktuálna a dôležitá, ale chcem podotknúť, že nie je celkom pravdivé tvrdenie, že je lacnejšia, ako liečenie. Skôr by som to považoval za mýtus, ale na druhej strane je nevyhnutná," povedal nám v rozhovore. Jedným dychom upozornil na fakt, že vláda pred dvoma rokmi prijala Národný program podpory starších ľudí. Neznamená to však, že sa zároveň vyriešil dlhodobý problém postavenia lekárov - geriatrov. "V praxi to vyzerá tak, že geriater, ktorý má vyššiu kvalifikáciu, ako napríklad internista, stráca kompetencie. Nemôže totiž predpisovať lieky a ja osobne už takmer štyri roky bojujem za zmenu tohto nezmyselného pravidla. Dvaja ministri mi to sľúbili, ale nesplnili a teraz sa o to pokúšam znova."
Súčasnú situáciu považuje za ohrozenie existencie geriatrickej starostlivosti, čo dokumentoval aj obrovskými regionálnymi rozdielmi. Podľa jeho slov je v niektorých okresoch na jednu ambulanciu aj 50 obvodov. Dôvod je zrejme v tom, že geriatria bola vždy finančne poddimenzovaná, hoci je najnákladnejšia na lieky, materiál a ľudskú prácu. Na našu otázku, ako vníma snahy o zriaďovanie neštátnych zariadení a hospicov, bez zaváhania odpovedal: "Mám z toho strach. Jediné pozitívum nastalo, keď podľa európskej metodiky zistili to, čo sme už dávno tvrdili, že máme nedostatok sestier aj lekárov. Teraz to už ministerstvo oficiálne priznalo."
Ako sa nám v rozhovore priznal primár Lôžkového geriatrického zariadenia v Ružomberku MUDr. Pavol Chrenko, má na kompetentných trochu ťažké srdce. V etape, kedy sa hovorí o vládnych vyhláseniach v súvislosti so starostlivosťou o starých ľudí, v praxi ich pociťujú viac negatívne, ako pozitívne. "Mám na mysli finančný dopad na lôžkové geriatrické zariadenia. Filozofia je taká, že počet drahých akútnych lôžok sa má zmenšovať a draho odliečení pacienti by sa mali prekladať na chronické lôžka. Mal by sa teda vytvoriť ich dostatočný počet. My sme bohužiaľ svedkami toho, že sú redukované. Napríklad oproti minulému roku nám skrátili rozpočet o mínus 56 percent, čo nikto nevie vysvetliť. Zo 133 nemocníc na Slovensku, naše zariadenie v novom cenovom výmere išlo s rozpočtom dole. Niekde sa stala chyba, ale nevieme nájsť toho, kto to spôsobil," vysvetlil. Pripomenul, že tvrdé ekonomické hľadisko nič nerieši. Starých ľudí je čoraz viac, do roku 2020 ich bude pribúdať, ale sú ekonomicky neproduktívni a na druhej starne najväčší konzumenti zdravotnej a sociálnej starostlivosti. "Nie každý bude mať to šťastie, že dostane infarkt. Raz budeme túto starostlivosť potrebovať všetci. Ak sa tým nebudú kompetentné orgány vážne, možno nám to prerastie cez hlavu...," zauvažoval nahlas a dodal, že ani ministerstvo nemôže samo vyriešiť situáciu a možno by mali do riešenia vstúpiť aj politici a podnikatelia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
