pšeničnej slame alebo kukurici. Pokiaľ sa používa ako živný substrát drevo alebo piliny, vhodné sú topoľové, bukové orechové a iné. Drevo aj piliny majú byť z čo najčerstvejšie odrezaných stromov. Kultúry na slame a kukurici v uzatvorených pestovacích miestnostiach je možné zakladať počas celého roka. Prvá úroda na slame bude asi za 6 týždňov po naočkovaní.
Pestovanie na dreve
Z kmeňov alebo vetví s priemerom nad 15 cm sa narežú pníky asi 20 30 cm dlhé, na rezné plochy sa nanesie sadba a opäť sa pníky priložia k sebe. Na koncoch tejto zostavy sa zaistí sadba proti odpadnutiu tzv. čiapočkou, t. j. asi 5 cm širokým pníkom, ktorý sa po nanesení sadby zaistí klincom. Naočkované zostavy pníkov sa uzatvoria do polyetylénových vriec a nechajú sa počas leta prerastať vonku v stane pod plachtou alebo stanom. V tom prípade je ale nutné kultúru chrániť pred hrabošmi, ktorí sa prehryzú do vreca a vyžierajú zrnitú sadbu. Na jeseň sa pníčky vyberú z vriec a na tienistom mieste sa usadia do zeme tak, aby polovica pníkov bola nad povrchom pôdy. Výhodné je zvoliť miesto s pôvodným trávnatým porastom, ktorý napomáha udržiavať požadovanú klímu. Hliva najlepšie vytvára plodnice pri teplote 15 20 °C, relatívna vzdušná vlhkosť by mala byť 90 95 %, pri intenzite 150 až 450 luxov a pri obsahu CO2 vo vzduchu pod 0.6 %. Kultúry na pníkoch plodia vo vlnách niekoľko rokov, a to vždy na jeseň, niekedy aj na jar. Výnos plodníc je v priemere 15 % z váhy naočkovaného dreva.
O pestovaní hlivy ustricovej na slame si povieme niečo nabudúce.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
