použitie vo fytoterapii ako tymián.
Popis: Je to poloker 20 30 cm vysoký. Steblá sú do drevenejúce. Listy má čiarkovité až elipsovité, celokrajé, na okrajoch podvinuté. Po rozomletí v ruke nápadne vonia. Tymián kvitne fialovo až bielo.
Kde ho nájdete: Pôvodnou oblasťou rozšírenia tymiánu je západné Stredomorie až po Taliansko. U nás sa dá bez väčších problémov pestovať. Na chránených stanoviskách môže zdivieť. Je to nenáročná rastlina, ktorú je však nutné v zimnom období chrániť pred mrazmi prikrytím konármi ihličnatých stromov.
K čomu sa používal predtým: Tymián používali ľudia už v stredoveku. Meno tymián pochádza vraj z egyptského tham-thm. Starí Egypťania používali silicu tymiánu pri balzamovaní múmií. Vedecké meno je odvodené z gréckeho thymos sila a mužnosť. Gréci pripisovali tymiánu silu a osviežujúce účinky. Tymián je významnou medonosnou rastlinou, a z toho dôvodu bol vraj v Aténach pestovaný. Od stredoveku až po dnešok patrí tymián k obľúbenému koreniu. Je súčasťou francúzskeho korenia bouquet garni, používa sa na ochutenie omáčok, pečeného mäsa, údenín, ale tiež liehovín a likérov, či ku konzervovaniu rýb.
Zber: V liekopisoch sa objavuje list tymiánu vrátane kvetu alebo celá vňať. Drogu zbierame od júna do septembra, v čase, kedy jednotlivé steblá začínajú kvitnúť.
Obsahové látky: Z obsahových látok je najdôležitejšia silica (od 3,5 percenta), potom tymol, p-symol, krvakrol, a-pinén, linalol, borneol a cineol. Ďalej obsahuje 10 percent trieslovín, organické kyseliny, horčíny, saponiny a flavonidové kyseliny.
Účinky na orgnaizmus: Listy aj vňať pôsobia protibakteriálne, jednak pri priamom kontakte pri kloktaní a vyplachovaní úst, jednak pri vnútornom použití. Tak súčasne s antibakteriálnym účinkom podporuje vylučovanie vnútorných sekrétov a vykašliavanie. Toto sa využíva pri zápaloch dýchacích ciest, predovšetkým pokiaľ je spojené s nedostatočným vylučovaním sekrétov a pri liečbe čierneho kašľa. Tymiánová droga pri vnútornom použití (predovšetkým vďaka obsahu silice) zvyšuje vylučovanie žalúdočných štiav a reguluje zloženie črevnej flóry. Zvonku sa používa vo forme obkladov a kúpelí pri liečbe kožných chorôb, rán, vredov a pod. Osviežujúca tymiánová kúpeľ potom celkovo povzbudzuje fyziologické funkcie organizmu. Droga má príjemnú charakteristickú vôňu, takže v niektorých čajových zmesiach pôsobí ako aromatikum.
Použitie: Bežná dávka na zápar je 1 kávová lyžička drogy na šálku vody. Pri vonkajšom použití pri kúpeľoch používame 200 g drogy (zápar alebo odvar) na polovicu vane. Vhodná teplota pre osviežujúci kúpeľ je 37 28 °C v trvaní 10 min.
Toxicita a vedľajšie účinky: Čistá silica alebo tymol sú pri vnútornom použití toxické už pri terapeutických dávkach. Preto sa neodporúča jeho vnútorné užívanie. Vyvoláva nevoľnosť, pôsobí depresívne na dýchacie centrum a pod. Pokiaľ užívate drogu v terapeutických dávkach je úplne neškodná.
Ďalší význam: Tymiánová silica je súčasťou mnohých kozmetických prípravkov, ústnych vôd a zubných pást aj ďalších prípravkov používaných napr. v stomatológii. Silica má silné antiseptické účinky.
Zaujímavosti: Tymián je jednou z mnohých bylín obsiahnutých v známom francúzskom likére, v benediktínke. Pôvodná receptúra pochádza z benediktínskeho opátstva Fécamp na Seine.
Autor: iká
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.