pyramídy, tak II. trieda za ňou príliš nezaostáva, v niečom sa jej vyrovná, ba v niečom ju prevyšuje. Z hľadiska futbalového korenia je "dvojka" v posledných sezónach úspešnejšia i atraktívnejšia, čo potvrdil aj minulý ročník súťaže strelcov o Pohár Nylstaru, ObFZ a týždenníka Pod Vihorlatom. Obhajca prvenstva Václav Neumann zo Stakčínskej Roztoky sa s 21 gólmi musel uspokojiť s 5. miestom, tretí Jaroslav Hrišo, zo zostupujúceho Borova, nastrieľal viac gólov (27) ako víťaz v oblastnej lige a aj boj o prvenstvo bol netradičný. Marek Škutka dosiahol už v jeseni 29 gólov, suverénne viedol, ale v jari hosťoval v V. lige v Kamenici, šance sa chytil po jeseni druhý Stanislav Front z Nižnej Sitnice a 41 gólov na jeho konte hovorí jasnou rečou. Pohár strelcov je v správnych rukách a jeho nový majiteľ bol našim spoločníkom pri tomto rozhovore.
Na úvod nášho rozhovoru nám i našim čitateľom prezraďte niečo zo súkromného života?
Mám 35 rokov, pochádzam z Vechca vo Vranovskom okrese, i keď žijem vo Vranove. Som ženatý a mám zaujímavé manželstvo - manželka Dáša pochádza z Ostravy, staršia dcéra Veronika sa narodila v Ostrave a mladšia Markéta vo Vranove. Pracujem vo VVaK Vranov.
Spomínate si na meno svojho predchodcu, víťaza vlaňajšieho prvého ročníka súťaže strelcov v II. triede?
Spomínam, aj keď som v mužstve Nižnej Sitnice a tým aj v tejto súťaži odohral len jarnú časť. Najlepším strelcom bol skúsený Václav Neumann zo Stakčínskej Roztoky.
Pomysleli ste si takto pred rokom, že by ste túto trofej mohli získať vy?
Pomyslel - nepomyslel, do N.Sitnice som prišiel v úlohe strelca a chcel som ju plniť. Lenže boli tu Škutka, Neumann i ďalší. Napokon ktovie či by sme tu spolu hovorili, keby Škutka odohral v Belej celú sezónu, lebo v jeseni bol priam nedostižný.
Sledovali ste pozorne priebeh súťaže strelcov vo vašej súťaži?
Sledoval priebežne prostredníctvom novín a v závere sezóny už aj dôslednejšie. Pohár pre víťaza bol lákavý i pekný.
A kedy ste si začali byť istý svojím víťazstvom?
Keď Škutka odišiel do Kamenice, dúfal som, že by sa mi mohlo podariť získať cennú trofej, ale istotu som mal až tak dve-tri kolá pred koncom a stopercentnú až po záverečnom kole.
Možno trochu nepríjemná otázka, hrávate futbal z lásky alebo z iných pohnútok?
Jedine z lásky, takto som ho hrával od mladosti a teraz, keď už ťahám k štyridsiatke to ani ináč nejde. A v našich súťažiach sa futbal hráva len z lásky.
Zaspomínajme na vaše futbalové začiatky.
Mládežnícke futbalové roky som prežil doma vo Vechci, od žiakov cez dorast až po prvé mužstvo mužov.
V akej najvyššej súťaži ste hrali?
Za mužov Vechca IV. ligu.
Aká bola vaša ďalšia futbalová cesta?
Po odchode z Vechca som vystriedal niekoľko mužstiev vo Vranovskom okrese. Hrával som za Sedliská, Čaklov a Nižný Hrušov
A ako ste sa dostali do Nižnej Sitnice?
Tak toto má na svedomí môj vedúci z práce Emil Maguščák, ktorý ma zlanáril z Vechca najskôr na hosťovanie a teraz už na prestup do Nižnej Sitnice.
Zdá sa, že jeho očakávania ste splnili, lebo vaše víťazstvo v súťaži strelcov napovedá, že sa vám v uplynulej sezóne darilo?
Či som splnil jeho očakávania, to neviem, lebo pritrafilo sa, že i mne všetko na ihrisku či v koncovke nevyšlo všetko podľa predstáv, ale ja som s tou predchádzajúcou sezónou spokojný.
Tá predchádzajúca sezóna vyšla aj celému vášmu mužstvu?
Takmer celú sezónu sme boli v tabuľke prví, ale pred koncom nás predstíhol Krásny Brod. Napriek tomu si myslím, že to bola pre nás vydarená sezóna.
Ktoré mužstvá z vašej súťaže vás v minulej sezóne najviac zaujali?
Predovšetkým Krásny Brod vynikajúcim jarným finišom a herne i Belá. Myslím, že to boli futbalovo najkvalitnejšie i najvyspelejšie mužstvá.
Na ktoré stretnutia z nej si najradšej spomínate?
Bolo ich viac, ale hádam najviac na jarné derby v R. Porube. Tá, už isto zostupujúca, ma prekvapila výborným výkonom a náš zápas mal veľmi dobrú úroveň.
A na ktoré ste sa snažili čo najskôr zabudnúť?
Boli aj také zápasy, napríklad v Uličskom Krivom, kde sme mali stálu územnú prevahu, množstvo šancí, ale prehrali sme 0:2.
Na ktoré ihrisko, myslíme u súperov, vám ostali z vlaňajška najlepšie spomienky?
Hádam na to v Borove. Naozaj pekný štadión, kvalitné ihrisko a navyše sme tam vyhrali 4:3.
A ktoré vám herne, či z iných dôvodov nesedelo?
Snáď to v Klenovej, ale skutočne mám na myslí len ihrisko, bolo tvrdé, hrboľaté, ťažko sa na ňom hralo.
Proti ktorým obranám sa vám vlani najťažšie hralo?
Keď som sa stal známym strelcom, tak si na mňa dávali pozor všetky obrany, ale snáď najdôslednejšia bola tá lieskovská.
Ktorí brankári boli, podľa vás v tejto súťaži najlepší?
Podľa jedného či dvoch stretnutí ťažko posúdiť, ale kvalitné výkony podával náš Ľubo Pasternák a viem, že dobrého brankára mal aj Krásny Brod.
Z ktorých pozícií najčastejšie strieľate góly?
Mám už dosť skúseností, aby som si nevyberal. Dávam góly z hry i z priamych kopov, zblízka i spoza šestnástky.
Ide vám to lepšie pravou, či ľavou nohou?
Som síce pravák, ale v koncovke mi to ide dobre aj ľavačkou.
A čo hlava, máte povesť dobrého hlavičkára?
Ani veľmi nie i keď sem-tam, keď som v núdzi, podarí sa mi niečo aj hlavou. Úlohu hlavičkára u nás plní a dobre Stano Hajník.
Strieľate aj pokutové kopy? Ak áno, s akou úspešnosťou?
V minulej sezóne som kopal osem pokutových kopov a jeden som nepremenil, či presnejšie brankár R. Poruby moju strelu z bieleho bodu chytil.
Stalo sa vám, že vášmu gólu zatlieskal brankár, či hráči súpera?
Veru stalo, bolo to v dvoch domácich stretnutiach, no už presne neviem proti komu.
Na ktoré góly z minulej sezóny si najradšej spomínate?
Radosť mám z každého gólu, lebo nimi prinášam radosť spoluhráčom i našim fanúšikom a funkcionárom. Najviac ma potešili tie góly, ktoré rozhodli o zisku bodov.
Podaril sa vám aj náhodný, či kuriózny gól?
Nuž, podaril, doma proti St. Roztoke mi vyšla prudká strela, brankár si chcel loptu stlmiť o zem a tá sa na nerovnom teréne odrazila do siete.
S ktorými spoluhráčmi si na ihrisku najlepšie rozumiete?
Najlepšie mi to ide asi s Blažejom Varháčom a Jankom Grecom.
Ako sa vám a vášmu mužstvu vydaril vstup do novej sezóny?
Mohlo to byť snáď aj lepšie. Prvé dva zápasy sme hrali na ihriskách súperov a neuspeli sme. Doma sme síce nezaváhali, no potrebujeme sa chytiť aj vonku, aby sme nadviazali na minulú sezónu.
Koľkokrát ste už v novej sezóne prekonali súperových brankárov?
Za šesť kôl som nastrieľal dvanásť gólov a to nie je zlá bilancia.
Trúfate si teda obhájiť svoje prvenstvo v súťaži strelcov?
Trúfam, najmä keď z trojice najlepších v uplynulej sezóne som ostal v súťaži sám. Marek Škutka, ktorý začal sezónu v Belej je už znovu v humenskom béčku v Kamenici a Jaro Hrišo je s Borovom v III. triede. Ale môžu sa ukázať noví strelci.
A kto by mohol byť vašim najvážnejším konkurentom v tejto súťaži?
Teraz ťažko povedať, v úvode sezóny sa strelecky zaskvel Salamon z Volice, nebezpečným konkurentom bude určite Neumann zo St. Roztoky a môžu prísť i ďalší.
Ako na vás zapôsobilo pozvanie na vyhodnotenie tejto súťaže a udeľovanie cien?
Na sklonku kariéry je to pre mňa vďačné i motivačné ocenenie. Teší ma o to viac, že som sa ako Vranovčan presadil v kvalitnej súťaži ObFZ Humenné.
Ponúkame priestor pre slová vďaky.
V prvom rade sa chcem poďakovať vyhlasovateľom a organizátorom tejto súťaže strelcov, lebo na tomto stupni súťaží to nebýva pravidlom ani zvykom. Potom sa patrí poďakovať Emilovi Maguščákovi, že ma zlanáril do N. Sitnice, v ktorej sa mi celkom darí. Zásluhu na tom majú tunajší funkcionári na čele so Stanom Rakarom a Jarom Sukeľom, ktorí vytvárajú pre futbal v obci čo najlepšie podmienky. Moja vďaka patrí všetkým spoluhráčom, bez ktorých by som sa k peknej trofejí neprestrieľal, fanúšikom ďakujem za podporu a svojej manželke za to, že má so mnou trpezlivosť a pre moje futbalové záľuby pochopenie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
