pustil, prinášal so sebou riziko, ktoré zrejme podcenil. Namiesto sľúbenej stodolárovej odmeny, stál včera pred senátom Krajského súdu v Košiciach. Prokurátor ho obžaloval z pokračujúceho trestného činu legalizácie príjmu z trestnej činnosti, v štádiu pokusu.
Ide o dva nevydarené pokusy prevozu vozidel cudzích štátnych príslušníkov na Ukrajinu. V prvom prípade kládla obžaloba Jozefovi G. za vinu, že začiatkom marca 1997 prevzal v Bratislave od neidentifikovanej osoby, ktorá vystupovala pod menom Renáta, kľúče a doklady od vozidla Opel Omega s medzinárodným označením "A". Majiteľom tohto vozidla v hodnote 746 384 korún, bol Karl. K. z rakúskeho Oberarndorfu. Na základe falošnej plnej moci sa Jozef G. pokúsil 7. marca 1997 previezť uvedené auto cez hraničný priechod Vyšné Nemeké na Ukrajinu. A to napriek tomu, že mal vedomosť o tom, že vozidlo pochádza z trestnej činnosti.
O tri mesiace neskôr, opäť na falošnú plnú moc, sa obžalovaný pokúsil previezť cez ten istý hraničný priechod ďalšie auto. Bol ním Mercedes 500 SE s medzinárodným označením "D", v hodnote 2 550 895 korún. Vozidlo, ktorého majiteľom je občan Spolkovej republiky Nemecko, bolo krátko predtým ukradnuté v Oberstaufene. Kľúče a doklady od neho mala odovzdať obžalovanému opäť tajomná Renáta. Vyviezť uvedené autá na Ukrajinu, sa obžalovanému ani v jednom prípade nepodarilo. Obidve vozidá predbežne zaistili príslušníci Oddelenia cudzineckej polície PZ Vyšné Nemeké. Neskôr ich vrátili majiteľom.
Obžalovaný využil svoje právo a pred súdom odmietol vypovedať. Z čítania jeho výpovede z prípravnéh konania však vyplynulo, že začiatkom roka 1997, stretol v Bratislave svoju známu, o ktorej vie len to, že sa volá Renáta. Povedala mu, že potrebuje niekoho, kto by šiel s vozidlom s medzinárodným označením na Ukrajinu, samozrejme za odmenu. "Súhlasil som, že pôjdem. Dal som jej svoj cestovný pas, ktorý mi na druhý deň vrátila už aj so splnomocnením na moje meno, že som oprávnený používať vozidlo Opel Omega s rakúskym evidenčným číslom. Okrem toho mi odovzdala aj kľúče od auta a všetky potrebné doklady. Mal som ísť do Užhorodu a z tamojšieho letiska doviezť jedného nemecky hovoriaceho muža. Sľúbila mi za to odmenu sto dolárov. Ubezpečovala ma, že auto je v poriadku a tak som sa s ním 7. marca 1997, pokúsil prejsť slovensko-ukrajinskú hranicu vo Vyšnom Nemeckom. Tam som sa však dozvedel, že majiteľ auta nesúhlasí s cestou do zahraničia," vypovedal pred vyšetrovateľom Jozef G. Dodal tiež, že po tom, čo sa jeho cesta skončila neúspechom, mu Renáta odmietla zaplatiť sľúbenú odmenu a uhradila mu len náklady spojené s cestou cca 1300 korún.
Lenže ani tento neúspech obžalovaného neodradil od ďalšej cesty na Ukrajinu. Podpísalo sa pod ňu údajne ďalšie náhodné stretnutie s Renátou, ku ktorému došlo o tri mesiace neskôr. Opäť prišla s tou istou ponukou, teda, že treba ísť do Užhorodu pre jedného muža. "Mal som v tom čase finančné problémy a tak som sa na to podujal. Prevzal som od nej 100 dolárov na cestu, splnomocnenie, doklady a kľúče od Mercedesu Benz s nemeckými poznávacími značkami. Ani toto vozidlo však colníci na Ukrajinu nepustili. Po tom, čo mi oznámili, že bolo ukradnuté v Nemecku, ho predbežne zaistili," uviedol obžalovaný.
Jozef G. nerád cestoval sám. Vo vozidle Opel Omega mu robil spoločnosť Milan B., ktorý povedal: "Chcel som ísť do Užhorodu, že si kúpim cigarety. Robil som to často… Tak to bolo aj v ten deň. Stopoval som na ceste smerom k hraničnému priechodu a zastavil mi modrý opel. Vodiča som nepoznal a po tom, čo nás na Ukrajinu nepustili, som sa s ním rozišiel hneď po mojom vypočutí na hraničnom oddelení."
Vierohodnoť výpovede svedka-stopára naštrbila však informácia, ku ktorej sa o rok nekôr, v priebehu vyšetrovania uvedenej kauzy, dopracovali policajti. Ukázalo sa totiž, že Milan B. má i vlastnú skúsenosť s nelegálnym vývozom áut, za ktorý ho vo Švajčiarku dokonca odsúdili.
"S obžalovaným som sa zoznámil v bratislavskom bistre Natálka. Navrhol mi, aby som s ním šiel ako vodič na Ukrajinu a sľúbil mi za to 10 tisíc korún. Súhlasil som, šli sme tam na modrom Mercedese Benz. Pri jazde sme sa za volantom striedali… Keď sme prišli na hraničný priechod, odstavili nás…" vypovedal Mikuláš B., ďalší spolujazdec obžalovaného. Ten sa najprv tváril, že ho vôbec nepozná, no pri vzájomnej konfrontácii sa priznal, že sa poznajú. Poprel však, že mu za cestu na Ukrajinu sľúbil 10 tsíc korún.
Prostredníctvom príslušných rakúskych orgánov, bol ako svedok vypočutý aj Karl K., majiteľ vozidla Opel Omega. Ten poprel, že by poznal obžalovaného, alebo jeho spolujazdcov či ženu s menom Renáta. Svoje vozidlo odovzdal spolu s náhradnými kľúčami študentke Nataši, ktorú spoznal v Rakúsku niekoľko mesiacv pred tým, aby mu ho odviezla do servisu. O dva dni nekôr sa dozvedel, že bolo zadržané na slovensko-ukrajinskej hranici. Karl. K. poprel, že by Jozefa G. splnomocnil, aby používal jeho auto. Majiteľa mercedesa sa vypočuť nepodarilo, pretože sa dlhodobo zdržiava mimo Spolkovej republiky Nemecko. Isté je však to, že jeho auto figurovalo v zozname odcudzených áut, po ktorých bolo vyhlásené pátranie.
Pred súd predstúpili viacerí svedkovia, ktorí prišli do kontaktu s obžalovaným. Išlo o colníkov, pracovníkov hraničnej a cudzineckej polície, ktorí obidve vozidlá zaistili, získavali o nich a ich majiteľoch informácie cez Interpol, ale aj ďašiu organizáciu, čo sa zaoberá vyhľadávaním áut. Kým Rakúšan Karl. K. si bol svoj opel osobne prevziať, za majiteľa Mercedesu to urobil zástupca lízingovej spoločnosti.
Na základe uvedených dôkazov uznal senát Krajského súdu v Košiciach Jozefa G. vinným v zmyle obžaloby a vymeral mu súhrnný trest 5 rokov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny. Ako odznelo v zdôvodnení verdiktu, vedel, že obidve autá pochádzajú z trestnej činnosti, no nariek tomu sa ich pokúšal nelegálne vyviezť a získať pre iného prospech veľkého rozsahu.
Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
