list obsahujúci množstvo výhrad voči nej, ako aj voči obecnému zastupiteľstvu,a to aj s priloženou správou kontrolóra, závery ktorej sú rovnaké. O rozhovor a vysvetlenie sporných záležitostí sme preto požiadali samotnú starostku.
Občania tvrdia, že nemajú možnosť zúčastniť sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, pretože nevedia, kedy sa koná i keď o dátume jeho konania majú byť informovaní. Za osem rokov vášho pôsobenia vo funkcii starostky sa údajne nekonalo ani jedno verejné zhromaždenie občanov...
- Verejné zhromaždenia, ako také neboli, ale každé zastupiteľstvo je verejné, občania sú o ňom vopred informovaní oznamom na našej tabuli a aj na zastupiteľstvá chodia. Keby sme o termíne neinformovali, ako by bolo možné potom vysvetliť ich účasť na našich zasadnutiach? Čo sa týka verejných zhromaždení, tie predsa podľa zákona zvolávajú poslanci.
V januári sa rozbehla petičná akcia za vaše odvolanie. Vraj ste v tejto veci konali svojvoľne a petičnú akciu ste ukončili protiprávne. Celú záležitosť petičný výbor následne postúpil na prokuratúru...
- Pozrite, tu mám zápis o predložení petície. Je pod ním len sedem podpisov. Toto nie je petícia. Zákon o petícii hovorí o niečom inom. Potrebných je totižto 30 percent hlasov všetkých oprávnených voličov. Ja som tieto podpisy nevidela, nikto mi ich nedoručil.
Máte informácie o tom, k akému záveru v tomto prípade dospela prokuratúra?
- Bola som na prokuratúru predvolaná na vypočutie. Závery nepoznám, ale obecné zastupiteľstvo rozhodlo, že zápis petície nespĺňa zákonom stanovené náležitosti z dôvodu nedodania petičných hárkov.
Občania kritizujú výšku telefónnych účtov, keď za dva roky sa pretelefonovalo 64 a pol tisíc korún, pričom boli zistené volania aj na audiotextové čísla.
- Informovala som sa aj na iných obecných úradoch, poplatky za telefón sú zhruba rovnaké. Hovor na audiotextové číslo bol zaznamenaný len jeden vo výške tristo korún v čase prezidentských volieb, keď sme museli náš telefón poskytnúť volebnej komisii.
Podľa správy kontrolóra na obecnom úrade malo dôjsť k manipulácii so stravnými lístkami zamestnancov, tí majú za ne doplatiť vyše 22 tisíc korún.
- Jedna zamestnankyňa od nás odišla, takže sme mali zakúpených viac stravných lístkov. Lístky sa nestratili, len sa presunuli na ďalší rok. Kontrolór vykonával kontrolu doma. Keby ju bol robil na obecnom úrade, zistil by, že tým nedoplatkom sú platby, ktoré zamestnanci zaplatili vo výške 45 percent ceny stravenky sami poštovou poukážkou. Takže nejde o žiadnu nezrovnalosť.
V rokoch 1997 a 1998 občania prispeli na výstavbu domu smútku sumou viac ako 91 tisíc korún. Pýtajú sa, kam išli tieto peniaze?
- Na nástenke visí zoznam ľudí, ktorí prispeli na túto stavbu. Platili poštovou poukážkou, takže na to majú oni, ale aj my doklad. Peniaze išli na hrubé omietnutie stavby a výkopové práce súvisiace s rozvodmi elektriny.
Zmluva týkajúca sa domu smútku vraj nebola zo strany obce ani podpísaná...
- Tu máte zmluvu o dielo aj s podpisom nášho obecného úradu.
Dom smútku je vraj v dezolátnom stave, už tri roky sa na ňom nepracuje. Práce majú byť údajne nadhodnotené až o 600 tisíc korún. Vyhlásili ste, že stavba bude dokončená v auguste, ale nestalo sa...
- Stavba by sa mala dokončiť do konca novembra. Je pravdou, že sa tam dlhšie nič nerobilo kvôli financiám. Mali sme úver dva milióny korún, z toho jeden milión išiel na šatňu. Mali sme sľúbený ďalší úver, ale ten sme nedostali. Robili sme len z vlastných prostriedkov a teda pomalšie. Zmluva o dielo znie na milión 830 tisíc korún. Firma, ktorá stavbu robí, hoci sa medzitým ceny zvyšovali, túto sumu nezdvihla, len bolo odsúhlasené navýšenie o desať percent kvôli vyššiemu DPH.
V obci bol vykonaný register obnovy pozemkov, ktorý mal spresniť parcely a výmeru pôdy. Vniesol sa však do toho vraj chaos, občania prišli o pozemky. Po reklamácii na katastri im povedali, že register obnovy je ukončený a za nedostatky zodpovedá starostka.
- Jednej panej údajne v dedičskom konaní zmizli nejaké pozemky. Pozrite sa, ja nie som kataster, ani som neriešila dedičské konanie. Nepochybne, sa táto záležitosť týka katastrálneho úradu.
V minulom roku došlo k výberu hotovosti z obecného účtu vo výške takmer 64 tisíc korún, ktoré nie sú nikde zaevidované...
- Išlo o rôzne výdavky napríklad na akcie a pod. Od všetkého však doklady existujú.
Prečo sa nevedie kniha pohľadávok a záväzkov?
- Samozrejme, že ju máme. My však robíme evidenciu pohľadávok a záväzkov až ku koncu kalendárneho roku.
Spoločnosť Atlas Q dostala od obce do prenájmu kláštor ešte v roku 1993. Doposiaľ však obec nedostala ani korunu nájomného od tejto firmy, čím vznikla pohľadávka vo výške 350 tisíc korún.
- Tento prípad rieši náš právnik. Firma sa zaviazala, že objekt zrekonštruuje a bude ho prevádzkovať. Predložila svoj podnikateľský zámer aj poslancom, ale tí ho neschválili. Momentálne kláštor chátra, je v dezolátnom stave. Našu pohľadávku si vymáhame súdnou cestou.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.