Rómsky problém vraj neexistuje
Slovensko patrí medzi demokratické štáty s rozvíjajúcim sa ekonomickým a politickým potenciálom. V našom štáte však žijú národnosti, ktorý sú s vývinom pozadu. Ide predovšetkým o Rómsku menšinu. Doposiaľ je nezodpovedaná otázka, prečo je to tak. V rómskej menšine nastal kritický prelom po páde totalitného systému. Strata práce v novom politickom systéme priviedla niektorých na kraj biedy. Avšak štát sa chcel o týchto občanov postarať a pristúpil na podporu v nezamestnanosti. Toto riešenie sa zdalo naším Rómom omnoho pohodlnejšie, ako pracovať, a zarábať prakticky rovnaké peniaze. Taká je základná filozofia väčšiny Rómov. Začiatok skutočných problémov nastal v deväťdesiatych rokoch spolu s hromadným prepúšťaním zo zamestnania. Vtip je v tom, že Rómovia si nezamestnanosť nevymysleli. O prácu ich pripravil štát a nielen ich, ale aj značnú časť majoritnej spoločnosti. Nezamestnanosť priviedla niektorých Rómov na pokraj zaostalosti. V osadách každodenný život hraničí s biedou, neslušnosťou a nemravnosťou. Ak by táto skupina pracovala, verím, aj ich život by bol celkom iný. Snažili by sa napodobniť majoritu v jej spôsobe života. Ale je tu skutočnosť, ktorú väčšina tvrdohlavo popiera. Ak sa totiž Róm uchádza o voľné pracovné miesto, zvyčajne je odmietnutý pre farbu pleti a národnosť. Bohužiaľ sa stalo veľa takýchto prípadov na Slovensku, ťažko sa však dokazujú. Strata práce sa prejavila aj v oblasti školstva , v zdravotníctve i bývaní. Rómovia považujú vzdelanie za bezpredmetné, preto že si myslia, že aj tak ich deti nebudú môcť pracovať, tak ako oni. Tým pádom deti zostávajú zatvorené v gete a nemôžu spoznať lepší a krajší svet. (Autor je spolupracovníkom Tatranského denníka)
Autor: Marek POMPA
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
