okrese Rožňava ministri životného prostredia László Miklós a hospodárstva Ľubomír Harach. Cieľom stretnutia oboch členov vlády bolo nájsť možnosti zosúladenia krokov v oblasti hospodárstva a cestovného ruchu v regióne. Minister L. Miklós uviedol, že je presvedčený o tom, že je možné nájsť východisko, aby spoločnosti ťažiace vápenec sa nedostávali do konfliktu so záujmami ochrany prírody v lokalite, ktorá má ambície stať sa národným parkom. Ministri si územie Slovenského krasu prezreli aj z paluby vrtuľníka, aby získali celkový prehľad o dopade ťažby vápenca na životné prostredie.
Predstaviteľ ochranárskeho združenia Sosna z Košíc Jozef Šuchta však z brífingu odchádzal sklamaný. Podľa jeho názoru by malo ministerstvo životného prostredia postupovať razantnejšie. Nespokojnosť ochranárov pramení najmä z návrhu novely banského zákona, podľa ktorého, pri vymedzovaní budúcich dobývacích území nebude musieť banský úrad potrebovať dohodu s orgánmi štátu zaoberajúcimi sa ochranou životného prostredia, ako tomu bolo doposiaľ. "Ministerstvo životného prostredia by malo vyvinúť väčšiu snahu, aby presadilo záujmy ochrany životného prostredia a zároveň dosiahnuť čo najskôr vyhlásenie Slovenského krasu za národný park," uviedol J. Šuchta.
Obaja ministri povedali, že na Slovensku, zvlášť v tomto regióne je dostatok lokalít na ťažbu kvalitného vápenca a v takejto bohatej lokalite je možné predísť konfliktom medzi spoločnosťami ťažiacimi vápenec, hospodárskymi záujmami štátu a ochranou životného prostredia. Ľ. Harach i L. Miklós sľúbili vypracovať komplexný projekt týkajúci sa hospodárskych a ochranárskych záujmov Slovenskej republiky v krasovom území, ktoré je zapísané do prírodného dedičstva UNESCO. Predstaviteľ Sosny J. Šuchta poznamenal, že kým bude takýto projekt realizovaný, môže byť pozde na záchranu jaským a prírodných krasových výtvorov Slovenskom krase pred ich nenapraviteľným poškodením. L. Miklós poznamenal, že Slovenský kras má veľmi dobré vyhliadky na rozvoj cestovného ruchu, ktorému vyhlásenie národného parku určite pomôže rozvoju cestovného ruchu v Gemeri.
V krasovom území východného Slovenska sa angažuje najmä belgická spoločnosť Camerouse SA, ktorá kúpila bývalú dcérsku spoločnosť VSŽ, Keramiku, zaoberajúcu sa výrobou žiaruvzdorných materiálov. Nedávno taktiež Belgičania získali kontrolu nad firmou Kalcit, ktorá ťaží vápenec a vyrába vápno v pri obci Slavec v okrese Rožňava na hranici územia Chránenej krajinnej oblasti Biosférickej rezervácie Slovenský kras.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.