Revúcej je pomoc ľuďom bez strechy nad hlavou pri adaptácii do spoločnosti. Ako povedala Janka Švecová zo spomínaného oddelenia, ich práca častokrát presahuje rámec povinností. Hľadaniu ubytovania pre ľudí na okraji spoločnosti predchádza zabezpečovanie základných dokumentov a identifikačných kariet. "Bezdomovci, ktorí prichádzajú so žiadosťou o pomoc, nemajú ani rodné listy. Jeden z nich mal posledné trvalé bydlisko uvedené na adrese domu, ktorý už dávno neexistuje. Niekedy musíme po osobných údajoch pátrať, situáciu však sťažuje fakt, že mnohí nemajú pojem o čase a nevedia, kedy a na ktorom mieste naposledy bývali," povedala J. Švecová. Mnohí zo žiadateľov o pomoc majú skúsenosti s páchaním trestnej činnosti nejeden má za sebou pobyt vo väzení. Pracovníci spomínaného oddelenia na OÚ v Revúcej spolupracujú s azylovými domami v Rimavskej Sobote, Klenovci, Dobšinej a vo Zvolene. Každé zo zariadení má pri prijímaní ľudí podmienku, ktorá je pre mnohých bezdomovcov len ťažko prijateľná. "Azylové domy neberú ľudí, ktorí si radi vypijú. Tých je však medzi našimi klientmi veľa. Jeden z nich sa nedávno vrátil z psychiatrického liečenia, kde absolvoval odvykaciu kúru. Umiestnili sme ho v Dobšinej, odkiaľ ho vyhostili. Hneď sa totiž opil," uviedla J. Švecová. Snaha pracovníkov OÚ pomôcť ľuďom v bezvýchodiskovej situácii naráža na odpor v podobe nerešpektovania zásad tak v azylových domoch, ako aj v samotnom prístupe neprispôsobivých občanov. Niekedy je nutné určiť hranice ich požiadaviek. "Nie je tomu tak dávno, čo som musela jednému z nich veľmi rázne vysvetliť, že pomáhame len do určitej miery. Žiadal od nás peniaze na cestu do azylového domu, odkiaľ svojvoľne odišiel. Bolo to týždeň po vyplácaní sociálnych dávok, on však svoju v plnej výške prepil," porozprávala zážitky z praxe J. Švecová. Medzi bezdomovcami sa nájdu takí, ktorí mali v živote smolu a pre tých sa oplatí hľadať resocializačné centrá za účelom návratu do spoločnosti s dobrou perspektívou. Zo skúseností pracovníkov OÚ však vyplýva, že väčšina z nich si môže sa svoje problémy sama. V núdzi prichádzajú za kurátorkami a ohlasujú sa aj na Mestskom úrade. Ten im vyšiel v ústrety a poskytol dočasné ubytovanie v slobodárni. Niektorí sú za pomoc vďační, iní sa svojich práv dožadujú aj v niekoľkohodinovom rozhovore, počas ktorého používajú urážlivé slová a pomoc pracovníkov považujú za samozrejmosť. Hoci za štvrťročné obdobie zaregistrujú pracovníci OÚ približne dvoch bezdomovcov, vyskytujú sa medzi nimi opakované prípady. O osude niektorých na OÚ vedia aj s odstupom času, iní sa po poskytnutí pomoci už neozvali.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.