svätého Bruna. Tento rád sa nezmazatelne zapísal aj do našich dejín. Prvý kláštor, ktorý zalozili na území dnešného Slovenska bol kláštor na Skale útocišta, dnes známeho turistického centra Káštoriska v Slovenskom raji. Tu v pozostatkoch kláštorného kostola celebroval pred 500 pútnikmi svätú omšu Mons.Ján Zentko. Precítal list pápeza Jána Pavla II, v ktorom vyzdvihol význam tohto rádu v minulosti a jeho odkaz pre budúcnost. Dnes je vo svete 24 kláštorov kartuziánskeho rádu v ktorých podla prísnych pravidiel zije 350 mníchov.

V roku 1241 vtrhli do oblasti dnešného Spiša tatárske vojská. Pred touto pohromou sa ludia z okolitých dedín utiahli do pralesov na Skalu útocišta, ktorú oddelovali od okolia hlboké kanony. V priestore dnešného prielomu Hornádu pri Hrabušiciach zahatali ústie, cím vzniklo jazero, ktoré uzavrelo prístup ku skale. Celý rok prezili spolocne v útrapách , ukrytí v bezpecí hôr. Po odchode tatárskych vojsk sa vrátili dole, do spustošených osád. Na skale vybudovali malý drevený kostol, ktorý sa v tazkých dobách stával útocištom a pútnickým miestom. Na znak vdaky sa rozhodli postavit na tomto mieste kláštor. Vyslali delegáciu k priorovi kartuziánov a miesto so súhlasom všetkých zemepánov im darovali.

Prvé objekty zacal s velkými tazkostami stavat setzký mních Andrej v roku 1305. Za dva roky oznámil generálnej kapitule, ze v reholi vznikla nová plantácia na Spiši. Tak v roku 1307 prišli prví mnísi do kláštora, ktorých predstaveným bol otec Konrád. V zaciatkoch kláštor trpel nedostatkom majetkov, potrebných na jeho udrziavanie. Dotáciami od krála, šlachticov a cirkvi postupne kláštor nadobúdal majetky v blízkom aj vzdialenejšom okolí. Celé 14. a zaciatok 15. storocia sa kláštor rozvíjal a budovali sa dalšie objekty. V tom období bol vybudovaný aj druhý kláštor pri Dunajci, dnes známy Cervený kláštor. V roku 1433 vyplienili kláštor husitské vojská . Na cas bol opustený a mnísi sa utiahli do Levoce. Vrátili sa v roku 1478, ked zacali s renováciou a obnovou väcšiny budov. Velkej podpory sa im dostalo od Hedvigy, vdovy po palatínovi Štefanovi Zápolskom, ktorá ako jediná zena az s povolením generálnej kapituly smela prekrocit kláštorné múry. Dobré casy znovu vystriedali casy zlé, ked kláštor po Glackej ceste prepadol lúpezný rytier Matej Bašo z muránskeho hradu. Vyplienil ho a vyuzíval objekty ako svoj úkryt. Predstavitelia spišských miest a šlachta sa rozhodli v roku 1543 kláštor zbúrat, aby sa nestal útociskom zbojníkov a lúpezných rytierov. Mnísi sa odstahovali do filiálneho kláštora pri Dunajci.

Kláštor chátral a miesto po nom dostalo pomenovanie Kláštorisko. Dnes je to turistické centrum, kde ústi väcšina turistických chodníkov v Slovenskom raji. V ruinách kláštora prebieha archeologický prieskum a návštevníci majú moznost spoznat pohnutú históriu tohto významného miesta.

Autor: Miro DIBÁK

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.