v Národnom referenčnom laboratóriu Spolkovej republiky Nemecko v Tűbingene. Vyšetrenie bolo uskutočnené predpísanou špecifickou diagnostickou metódou Európskej únie Imunoblottom. V praxi sa to prejavilo tak, že Štátna veterinárna správa (ŠVS) SR rozhodla o likvidácii a následnom neškodnom odstránení kohorty. Ide o skupinu 33 zvierat, ktorú tvoria jedince narodené 12 mesiacov po dobe narodenia pozitívnej kravy a jeden priamy potomok. Všetky zvieratá budú po utratení testované na BSE v Štátnom veterinárnom ústave Zvolen a následne spracované a neškodne odstránené v kafilérii N-ADOVA Nitra. Sú známe aj výsledky šiestich testov svaloviny nakazenej kravy, ktoré robilo Centrálne laboratórium Neuroimunologického ústavu v Bratislave. Sú negatívne. Tým sa potvrdilo, že aj u slovenskej kravy, tak ako predtým u kráv z chovov v západnej Európe, v ktorých zistili ochorenie kráv s diagnózou BSE, sa škodlivé prióny nenachádzajú. Na Slovensku veterinári od začiatku marca do konca septembra tohoto roku vykonali testy na 12 893 kusoch. Tie pozostávali z testov histologickou metódou a imunochemických testov, ktoré sa uskutočnili v Neuroimunologickom ústave Slovenskej akadémie vied vo Zvolene. Všetky testy boli v súlade s diagnostickou metódou Európskej únie. "Tak sme postupovali aj v našom regióne. Všetky vzorky odobrané z nervového tkaniva zabitých kráv v bitúnkoch regiónu, putovali v ten istý deň do Zvolena a na druhý deň sme mali výsledky rozborov," priblížil chod okolo testovania MVDr. Jozef Hajduk (na snímke), regionálny štátny veterinárny lekár a riaditeľ Regionálnej veterinárnej správy v Michalovciach. V súvislosti s postupom ŠVS SR vydal aj on opatrenia na zamedzenie nákazy. Sprísnené opatrenia zavládli aj na bitúnkoch. Zodpovedný veterinárny lekár nedovolí zabiť zviera, ktoré nemá označenie na ušnom boltci. S okamžitou platnosťou musí mať každé zviera svoj pas, kartu, ktorá musí obsahovať všetky údaje o jeho pôvode. Karta je majetkom veterinárov a slúži na kontrolu zvieraťa. Choroba BSE sa vymyká z bežného rámca chorôb zvierat. "Za možný zdroj nákazy odborníci označili mliečne kŕmne náhrady, dovezené pred šiestimi rokmi zo západnej Európy. Vo svete existuje až dvadsaťdva hypotéz, ako sa nákaza prenáša. Jej nebezpečenstvo spočíva v tom, že jej príznaky u živého zvieraťa nie sú jednoznačné ako napríklad besnota. Jej definitívne potvrdenie je možné len po utratení zvieraťa rozborom vzorky z jeho mozgu, alebo predĺženej miechy," hovorí MVDr. Jozef Hajduk. Najlepšou ochranou hovädzieho dobytka pred BSE je dôsledné dodržiavanie veterinárnych opatrení. V okresoch Michalovce a Sobrance platí zákaz premiestňovania zvierat na ďalší chov a na jatočné účely bez súhlasu regionálnej veterinárnej správy. V rámci jednotlivých fariem podniku sa môže dobytok premiestňovať len so súhlasom veterinárneho lekára povereného epizootickým dozorom. Vlastník chovu musí vytvoriť vhodné podmienky na bezpečné ukladanie tiel uhynutých, novonarodených a nedonosených zvierat až do ich odvozu asanačným ústavom do zberní kadaverov " Majitelia chovov by nemali zabúdať na dostatok dezinfekčných prostriedkov. I keď sa zdajú na prvý pohľad tieto opatrenia prísne, ba až prehnané a zbytočné, existujú veci, ktoré ani chovatelia nedokážu predvídať. Som presvedčený, že príde čas, keď život sám potvrdí potrebu toho, čo sme v tejto chvíli nariadili ," pripomína MVDr. Jozef Hajduk. Opatrenia, ktoré sú na úradnom papieri, uvádzajú do života konkrétni ľudia. Dnes už každý podnik, ktorý sa chce presadiť na trhu, mal by mať kvalitný manažment. Týka sa to aj živočíšnej výroby. "Som presvedčený, že v našich poľnohospodárskych podnikoch je dostatok ľudí, ktorí sú schopní zabezpečiť úlohy, ktoré sa od nich vyžadujú. Týka sa to aj všeobecného vzťahu k zvieratám, ktorý musí mať každý v sebe. Nie je dôvod, aby sme pochybovali o tom, že všetci zainteresovaní urobia všetko preto, aby sme zabránili nákaze chovov v okresoch Michalovce a S
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
