Teraz koučuje Vladislava Lipovského a tak gratulácie známych aj súperov mu patrili oprávnene. "Chceli sme zabehnúť takýto čas, možno aj o čosi lepší, pod dve hodiny sedemnásť.. Aj tak sme spokojní. Je to však v norme Našťastie to dopadlo aspoň takto, je to skvelé, veď Vlado zabojoval maximálne," rozhovoril sa očividne uveličený P. Madár. V priestore cieľa spadla z neho únava, nervozita, stres. Predsa len takáto významná akcia je obrovský nápor na nervy nielen v prípade kvalitných vytrvalcov, ale aj tých, čo tvoria servis, dotvárajú tímovú spoluprácu.
Kormidelník najlepšieho Slováka zaspomínal, že naozaj musel prehodnotiť so svojím zverencom niektoré metódy tréningu, celkovej prípravy. Išlo o to odohnať prešľapovanie na mieste, lebo to značne ubíjalo. "Zmenili sme veľa vecí. Netajím, padli aj tvrdé slová, išlo o chlapskú debatu, na rovinu, bez skrášľovania skutočnosti. Bolo to ale v záujme Lipovského športového rastu, lebo som vedel, že na to má. Psychika borca je vždy odrazom fyzickej pripravenosti. V tom som nevidel háčik, skôr v koncentrácii na preteky. Museli sme odbúrať vedľajšie vplyvy, rozptyľovanie sa, čo uberalo zo sústredenosti na výkon. Nasadili sme cieľavedomosť, vedeli sme, za čím ideme. Nič iné nás nezaujímalo." P. Madár má viacerých zverencov, ktorí zvládli MMM. K priebehu zápolení mal svoje poznámky, veď bol dokonale informovaný o vývoji boja, pendloval na trati. "Začiatok bol prepálený, bolo to rozbehnuté na 2:15 v Lipovského prípade. Keby to bolo trochu pomalšie, mohol mať ešte lepší čas. Záver ho trochu otočil."
Aj tento odborník mal toho dosť, veď na kolieskových korčuliach nalietal kilometre. Komentoval to slovami. "Som totálne zničený, úplne hotový. Naháňal som ženy aj mužov, ani neviem, koľko kilometrov mám v nohách." Inak, Lipovský v tréningu vychádzal z toho, čo ešte kedysi robil v príprave práve jeho lodivod. Žiadne experimenty. "Bolo to presne tak, čo si maratón vyžaduje. Málo pretekov, radšej kvalitný tréning. Ten sme začali v auguste. Potom boli nejaké akcie, prevahu mala súvislá príprava. Dlhodobá. Teraz sa ukázalo, že to bolo správne." P. Madár veril zverencovi a vychádzal z toho, že v rámci slovenského šampionátu akurát Župa by ho mohol atakovať na vedúcej priečke. Župa nakoniec zaostal, podľahol vlastnému počiatočnému tempu. "Vedel som, že Vlado nie je na taký maratónsky šprint stavaný. Keby si boli oni pomáhali na trati, spolupracovali, bolo by to pre nich prospešné. Lenže... Ťažko určiť taktiku dvom, keď každý bojuje na vlastné tričko." Tréner naznačil, že zvládnutie dvoch maratónskych behov za rok je optimálny počet. To bol prípad Lipovského.
Spýtali sme sa Madára, či by si ešte trúfol na 42 195 metrov. Odvetil, že nemá čas na pravidelný tréning, zabehne si len tak rekreačne v lese. Na MMM robil aj zajaca. "Bolo to tuším dakedy v 90. rokoch, celú košickú trať som zvládol, ak si dobre spomínam, v roku 1993. Pred desiatimi rokmi som zaknihoval čas 2:19, bol som štvrtý. Vlado ma síce časom v Košiciach prekonal, lenže môj osobák 2:15:44 hod. je preňho ešte vzdialený. Zatiaľ. Má ale rezervy. Dal si však v mnohom povedať, aj pokiaľ ide o stravu. No zlepšovať je i tak stále čo."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
