ním. Diváci sa usmievali, časomerači (pracujúci s fotobunkou) a organizátori stŕpli, niekoľkí sa aj naštvali... Rekord je však rekord a jeho ozvena prehlušila všetko. Aj prípadné nedorozumenia. Záležitosťou, prinajmenej nezvyklou, sa tak nik nezaoberal, najmenej El Sayed. Ten totiž potreboval novinárom vysvetliť iné okolnosti... Začnime všeobecne. "Dnes mal David Kariuki veľmi dobrý deň. Jeho osobný rekord je 2:12:27, ku tomu času sa však dlho nepriblížil, maratóny behával za 2:14. Dnes to však prekonal," začal El Sayed, ktorý potom poosvetľoval iné udalosti okolo svojho zverenca. "O 4. hodine mal David problémy, sú to problémy so svalstvom slabín, ktoré mal i počas pretekov," pokračoval El Sayed, sám vyštudovaný medik. "Nevedeli sme, či ho na maratón vôbec pustíme, nakoniec sme to riskli. O šiestej hodine sme sa išli prebehnúť, päť kilometrov za Košice, potom David relaxoval, ľahol si, vyložil si nohy, cítil sa lepšie." Vzhľadom na stav Kariukiho a jeho typológiu bežca sa ordinovala i taktika. "Vedeli sme, že prvých päť kilometrov bude fúkať protivietor. David je pritom bežec, ktorý je silnejší v druhej fáze maratónu. Rozohreje sa a do správnej teploty dostane na dvadsiatom piatom, tridsiatom, tridsiatom piatom kilometri..." To sa vlastne potvrdilo... Kariuki s prehľadom vyhral a El Sayed mohol bilancovať s výhľadom na budúcnosť. "Trať už poznáme, vyhovuje nám. Ak sa tu David predstaví aj budúci rok, myslím, že môže atakovať 2:11," naznačil Sudánec, ktorý zaujal ešte záverečným prejavom: "Ja som bol na mnohých maratónoch, prakticky pri všetkých v Afrike, ale aj v Európe a inde. Ďakujem však všetkým organizátorom, Mr. Koniarovi, ľuďom, divákom za perfektnú prácu... Zoberte si takú vodu, tu ju bežcom podávali na každom kroku. Čo je dôležité, veď bežci potrebujú dopĺňať tekutiny. V Afrike sa však s niečím takým nestretnete..."
Asi to bude tým, že v Afrike je voda vzácnejšia... Aj ako historický rekord.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
