hodina osem bude stačiť na to, aby som zabehol osobný rekord," také boli prvé slová v cieli v podaní Vladislava Lipovského (na fotografii mu cenu odovzdáva prezident VSŽ, a.s, Anton Bidovský), člena Obalservisu Košice. Klasifikovali ho ako štvrtého, prvého zo Slovákov. Právom získal titul národného majstra na domácom šampionáte. Aj on nevedel pred štartom, do čoho ide. Predpokladal, že Keňania pôjdu na priebežný čas v polovici trate 1:05 hod., preňho to bolo ale vražedné tempo. Taktiež nemohol tušiť, aký rytmus zvolia Poliaci či ďalší súperi. Preto si mal počínať obozretne, takticky a prispôsobovať sa vývoju pretekov. "Počkal som na prvý kilometer, z rečí Poliaka Globosza som vyrozumel, že ho zaujíma čas 2:17.Tak som sa ho chytil, striedali sme, odbehli prvú polovicu trate. Potom Poliak odbehol, myslel som, že pôjdem za ním, ale proti vetru to bolo rýchle, tak som radšej počkal. Po dvadsiatom šiestom kilometri ďalší môj partner nevydržal, zostal som sám. Šliapol som a hlavne som myslel na to, čo všetko som tomuto podujatiu obetoval posledné dva mesiace."

Lipovský nabehal v príprave na MMM 1600 kilometrov v záverečnej fáze. Také dávky predtým nikdy nepohltal. Aj forma na akcii v Topoľčanoch a na testovacích pretekoch na 10 km v Bardejove, kde skončil druhý iba pol minúty za víťazným Vankom, naznačovala, že je na dobrej ceste. "Povedal som si preto buď alebo! Na 28. kilometri som dobehol Václava Župu, ale vedel som, že odpadne, lebo počiatočné tempo ho príliš vyšťavilo. O dva kilometre ďalej som začal dostihovať štvrtého Poliaka, obzeral sa. Vedel som, že má toho plné zuby. Nazdával som sa, že to potiahneme znovu spolu, lenže ma pustil dopredu a sám som bojoval so zostávajúcimi kilometrami. Posledné tri kilometre boli všakovaké. Už som myslel len na jediné dobehnúť. Mal som toho plné zuby. Ako na potvoru ešte záverečná dvojka dala najviac zabrať, človek musel búšiť proti vetru. Nebyť toho, možno by padla aj hranica dve osemnásť."

Skromný a sympatický Vladislav víťazstvo a výborné celkové 4. miesto venoval bez rozmýšľania manželke, ktorá sa musela starať o ich dve ratolesti počas sústredení a pretekov, otcovi, mame, vedeniu Obalservisu, trénerovi Madárovi. "Som šťastný, urobil som si osobák, zlepšil som doterajší môj najlepší čas o minútu a desať sekúnd. Po dvoch krízových rokoch, keď som sa motal na hranici 2:21- 2:22, konečne prišlo rapídne zlepšenie. Nie som taký starý, aby o rok nepadla aj ďalšia méta 2:17 hod. " Pre maratónca 32 rokov nič neznamená. Lipovský optimisticky dodal, že je zdravý, nohy ho poslúchajú a preto verí, že včerajší výkon nebol jeho vrcholom v kariére. Zastrája sa, že ešte tri-štyri rôčky to vydrží. "Hlavne to, že sa dobre cítim, treba zužikovať tak, ako sa len dá."

Postupne sme sa dostali aj k téme počasia, ktorá je v tejto disciplíne veľmi dôležitá. Zvlášť ak zoberieme do úvahy špecifické podmienky v Košiciach. "Hoci slniečko chvála pánu Bohu nebolo, predsa bolo dosť teplo, dusno. A vietor? Spočiatku nehrozil, ale na pätnástom kilometri som ho cítil. Inak, bežný smrteľník si veterné prúdy ani neuvedomí, ale keď bežec rozráža aj túto stenu, telo to cíti. Od severu na juh je kritický smer." Napriek tomu tento pretekár získal druhý raz titul majstra Slovenska v maratónskom behu. Na otázku, či roky môžu maratóncovi aj pomáhať, sa zamyslel. "Ťažká otázka. Niektorí sú aj starší odo mňa a vynikajú. Napríklad Španieli majú aj 38 rokov a dosahujú časy okolo 2:08. Do tridsiatich piatich rokov si trúfam na túto vzdialenosť." Pokiaľ ide o formovanie kvality prípravy, priznal, že predtým nevedel určiť, čomu dať dôraz či rýchlosti alebo vytrvalosti v posledných dvoch mesiacoch. V tomto roku to už ale vedno s Madárom dokázal zosúladiť. "Posledných šesť týždňov som cibril maratónske tempo. V auguste som odtiahol 730 kilometrov na Zemplínskej šírave, v septembri pribudlo 840 kilometrov. Absolvoval som sústredenie v Tatrách so Župom, ale netrénovali sme spolu ." Pre nového šampióna to bol pätnásty jubilejný odbehnutý maratónsky beh, v Košiciach MMM zvládol štvrtý raz. Aj v nedeľu zažil krízu na 23. kilometri, keď s medzičasom išiel dolu, ale rýchle sa striasol olova vo svaloch. "V priebehu kilometra som sa pozbieral a dostal som sa na môj pôvodný rytmus." Treba dodať, že išiel ako švajčiarske hodinky. Precízne, neochvejne, spoľahlivo.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.