na každej hlúposti, vymieňala si s kamarátkami lístočky a delila sa s nimi o svoje malé sladké tajomstvá. Nebola už dieťa, ale ani slečna, ktorej myšlienky zamestnávajú chlapci. Keď sa doma nudila, nehanbila sa siahnuť po svojej obľúbenej bábike, či macovi, ktorý trónil na jej váľande.
Pár dní pred vianočnými sviatkami roku 1999, sa jej dovtedy pokojne plynúci život zmenil. Začala hľadať zámienky, ako sa čo najdlhšie zdržať vonku, či u kamarátky, len aby nemusela ísť domov. Necítila sa tam bezpečne. Najmä nie vtedy, ak bola doma sama s nevlastným otcom. Lebo, od istého času, sa ho bála. V jeho prítomnosti bola plachá, napätá, nevedela sa na nič sústrediť. Stále bola v strehu… "Boli sme doma len my dvaja. Prišiel ku mne, začal ma objímať a hladkať. Odtláčala som ho od seba, ale on s tým neprestal. Vyzliekol ma, tlačil sa na mňa… Kričala som o pomoc, ale nič mi to nepomohlo. Bol silnejší ako ja a tak som sa prestala brániť… Asi o štyri dni neskôr za mnou opäť prišiel. Nechcela som, aby so mnou robil to, čo predtým, ale začal sa mi vyhrážať, že ak mu to nedovolím, povie mame a všetkým z rodiny, že som ho zvádzala. Bála som sa, že to naozaj urobí, preto som povedala, že dobre, ale len preto, aby ma už inokedy nenútil robiť také veci," opísala problémy s otčimom Izolda.
So svojim trápením sa nezverila ani len mame, pretože sa hanbila o tom rozprávať. Bála sa tiež, že ju pred ňou ohovorí otčim a že mama neuverí jej, ale jemu. Lenže čas plynul a Izolde začalo rásť bruško… Na úvahy o tom, či z nej bude mamička, alebo nie, bolo už neskoro. V septembri lanského roka musela kvôli tehotenstvu opustiť svoju školskú lavicu a pripravovať sa na pôrod a materské povinnosti. O mesiac neskôr sa jej narodil syn. Je len samozrejmé, že všetkých príbuzných zaujímalo najmä to, kto je jeho otcom. Izolda sa s tým zdôverila najprv manželom J. a neskôr, na naliehanie mamy, to prezradila aj jej. "Áno, povedala mi, že otcom jej syna je môj manžel, ale keď som sa jej pýtala, ako sa to stalo, či ju k pohlavnému styku donútil, povedala mi, že nie," tvrdila Izoldina mama.
Tak ona, ako aj ďalší svedkovia z radov príbuzných, sa snažili presvedčiť senát Okresného súdu Košice-okolie o tom, že otčim maloletú nevlastnú dcéru k ničomu nenútil, že sa s ním milovala z vlastnej vôle… Štyridsaťročný zvrhlík sa k tomuto hanebnému činu spočiatku odmietal priznať. Tvrdil, že s nevlastnou dcérou nič nemal a dieťa, ktoré porodila, nie je jeho. K otcovstvu a k pohlavnému zneužívaniu Izoldy sa priznal až po vykonaní znaleckého dokazovania, resp., keď jeho otcovstvo potvrdila expertíza DNA.
Neprimeraný vekový rozdiel, ale aj skutočnosť, že maloletá bola Štefanovou nevlastnou dcérou, ktorú mal vychovávať, chrániť a starať sa o ňu, vzbudzovali pochybnosti o jeho duševnom stave. To, či netrpí sexuálnou úchylkou a či vedel v čase spáchania trestného činu rozpoznať jeho nebezpečenstvo pre spoločnosť a ovládať svoje konanie, zisťoval znalec z odboru psychiatrie. Zo záverov jeho posudku vyplynulo, že Štefan nemá žiadnu sexuálnu úchylku a v čase, keď pohlavne zneužíval nevlastnú dcéru, si veľmi dobre uvedomoval asociálnosť svojho počínania a mohol ho ovládať. Izolda bola vypočutá v prítomnosti znalkyne z odboru psychológie, ktorá ju neskôr aj vyšetrila. Na základe toho v závere znaleckého posudku uviedla, že úroveň pamäťových a rozumových schopností maloletej je v pásme podpriemeru. Napriek uvedenému a tiež skutočnosti, že je osobnostne a emočne nezrelá, však to čo prežila, dokáže v podstatných skutočnostiach opísať. Znalkyňa pri psychologickom vyšetrení Izoldy okrem iného zistila aj to, že má sklon klamať a zatajovať niektoré skutočnosti.
Štyridsaťročný Štefan má v registri trestov 11 záznamov. Posledný je z roku 1991, keď si vyslúžil 4 a pol roka za lúpež. Po odpykaní trestu sekal pár rokov dobrotu. Skutok, pre ktorý stál minulý týždeň pred mužmi v talároch, kvalifikoval prokurátor ako pokračujúci trestný čin pohlavného zneužívania osoby mladšej ako 15 rokov. Na základe vykonaného dokazovania ho súd uznal vinným z uvedeného činu a vymeral mu dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu päť rokov. Ako odznelo v zdôvodnení verdiktu, obžalovaný hrubým a závažným spôsobom, narušil mravný a telesný vývoj maloletej. Tá bola navyše zverená do jeho starostlivosti, z čoho vyplýva aj ekonomická a iná závislosť nevlastnej dcéry na ňom. Zneužil to a pod psychickým nátlakom sa mu dvakrát podarilo s ňou súložiť. Zodpovednosti za to ho nezbavuje ani skutočnosť, že by tak konal s jednoznačným súhlasom maloletej. Meno dievčaťa sme z etických dôvodov zmenili. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
