obísť nezaslúži. Ešte vo štvrtok parlament - v úchvatnom tempe - skompletizoval legislatívu k reforme verejnej správy. Teraz schválené zákony o majetkoch obcí a VÚC, rozpočtových pravidlách a obecnom zriadení, spolu s predchádzajúcimi o územnom členení a kompetenciách, zakladajú najväčšie zmeny v organizácii a správe štátu od prvej etapy decentralizácie, ktorá prebehla v rokoch 1990-91.
Pre politické hodnotenie je nesporné, že vládna koalícia týmto naplnila azda najnáročnejší cieľ zo svojho programového vyhlásenia. Na tom nič nemenia povinné kritiky opozície či strany ANO, ktorá pravdivo vyčíta koalícii obrovské časové zdržanie. Isteže mohol byť celý manéver hotový tak o jeden a pol roka skôr, to by však musela na Slovensku vládnuť iná koalícia, než aká tu je. Na tom, že je taká, aká je, nesie svoj nezmazateľný podpis aj Pavol Rusko osobne ("vynález" Dzurindu a SOP).
Je možné špekulovať nad kvalitou politického manažmentu reformy v rukách Mikloša, či z druhej strany nad brzdným vplyvom SDĽ. Otázka sa však dá položiť i tak, ako by projekt skončil, keby ho manažovala práve SDĽ. Do tejto kategórie pochybností, chýb krásy a zbytočných nákladov patrí i vysoká daň, ktorú z kreditu svojej dôveryhodnosti musela splatiť SMK. Politicky podstatné je ale toto: V rámci času, ktorý si sama ukracovala, a možností, ktoré si sama zúžila, urobila koalícia istý pokrok smerom k demontáži centralizmu a pozostatkov socializmu.
Veľkou otázkou, ktorá nad čerstvým dielom zostáva visieť - a nejaký čas ešte zostane - je samotná kvalita a vecná hĺbka zmien. Zopár dní po schválení zákonov je stále nejasné, do akej miery budú funkčné v praxi. Kvalt, v ktorom sa finišovalo, sa musel podpísať na obsahu. Do istej miery príznačné sú už korekčné úmysly aj tých politikov, ktorí záverečný balík zákonov podporili. SMK i KDH vyjadrili odhodlanie hneď po voľbách, ak im to mocenská pozícia umožní, pokúsiť sa o revíziu "osmičkového" členenia na "dvanástku". Sem, do priehradky menej vážnych ambícií (je nepredstaviteľná pri dnešných preferenciách taká povolebnú konfigurácia, v ktorej by to bolo reálne) patria i zámery Dzurindu so "scelením Spiša", ktoré chcel zariadiť ešte dokonca teraz v septembri. Už v územnom usporiadaní, ktoré neprekreslilo hranice vytýčené Mečiarovými inžiniermi, sú zakomponované politické míny.
Vypuklejšie a rýchlejšie, než slabiny administratívneho členenia, sa môžu prejaviť nedostatky v technickom riešení zákonov i samotnom obsahu. Predmetom kritiky sú rôzne parciálne záležitosti, siahajúce na stavovské vymoženosti (napríklad podľa Únie miest i ZMOS-u znemožnenie starostom byť štatutármi spoločností s účasťou obce), ako aj vysoko systémové veci. Predovšetkým tok peňazí, ktorých rozhodujúca časť, napriek delimitácii právomocí, bude naďalej expedovaná cez ministerstvo financií. Gros fiškálnej decentralizácie na slovenský spôsob spočinie teda v tom, že peňazovod z MF nepovedie na krajské úrady, ale orgány VÚC. Skutočná reforma by však bola v tom, keby dane (ak už musia byť) putovali od občana k prijímateľom bez sprostredkovateľa. Budú síce i také, to je však už iba do plaču. Lízanku pre samosprávy totiž pripravuje ministerka vo forme novej sady obecných odvodov a poplatkov (resp. zvýšenia existujúcich), čo však už nie je žiadna reforma, ale obyčajné a sprosté ďalšie zvýšenie daňového zaťaženia.
Najväčšou otvorenou ranou je veru cena tejto demokratizácie. Ešte sa síce čaká na nový zákon o organizácii miestnej štátnej správy. Ten, práve z dôvodov politickej citlivosti, sa do októbrového balíka už nezmestil. Temer isté ale je, že okresné úrady prežijú nielen rok 2002 (čo je stopercentné), ale aj dlhšie. Znamená to, že od 1.januára bude verejná správa ešte drahšia ako doteraz. Demokracia vždy niečo stojí, ale náklady musia byť legitímne zdôvodnené. Tieto nie sú a na prirodzenú smrť údajne odsúdené OÚ, ako nám dnes maľujú politici, čakajú na umelé dýchanie po parlamentných voľbách. Iným nezrozumiteľným plusnákladom je zbytočné zvýšenie počtu obecných poslancov, ktoré oproti Nižňanského koncepcii presadil na poslednú chvíľu expert SDKÚ Milan Hort.
Sumár je rozpačitý. Pokrok tu je, ale s veľkou neznámou v miere a obsahu. Decentralizácia ako forma sama osebe dobrom ešte byť nemusí, je však vysoko nepravdepodobné, že by bola iba stagnáciou či krokom k horšiemu. Nič múdrejšieho sa dnes povedať nedá, výsledky bude písať až život.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
