rakúskych a nemeckých denníkov.
Za jedného z najvplyvnejších mužov v Afganistane - nie však na území ovládanom Talibanom - považuje medzinárodné spoločenstvo momentálne zosadeného afganského prezidenta, profesora filozofie Burhánuddína Rabbáního, pripomína vydanie nemeckého denníka Frankfurter Allgemeine Zeitung.
V rozhovore pre mienkotvorný nemecký denník Rabbání vytkol USA, že po porážke sovietskych jednotiek stratili Spojené štáty o Afganistan záujem a dodal, že je skeptický voči spojenectvu svojej vlády s USA a Pakistanom v boji proti terorizmu.
Rabbání zároveň vyzval USA a ich spojencov, aby do všetkých rokovaní o Afganistane zapojili aj exilovú vládu. Zdôraznil však, že o osude Afganistanu musia rozhodnúť samotní Afganci a vyslovil sa proti opätovnému dosadeniu kráľa Muhammada Záhira.
Prezident Rabbání zároveň poprel vlastné mocenské nároky. "Nesnažíme sa o uchopenie moci a budeme rešpektovať každé rozhodnutie afganského národa," povedal Rabbání, ktorý bol z úradu násilne zosadený v roku 1996 po dobytí Kábulu jednotkami Talibanu.
V dôsledku vojenskej intervencie USA v Afganistane nemožno vylúčiť útoky islamských extrémistov v Nemecku, píše s odvolaním sa na spravodajské materiály Spolkového kriminálneho úradu (BKA) vydanie nemeckého denníka Die Welt.
Analýzy BKA naznačujú, že islamskí fundamentalisti v Nemecku by sa mohli spojiť s extrémnou ľavicou a cieľom ich útokov by sa mohli stať americké zariadenia a nemecko-americké koncerny. Fatálny útok očakávajú kriminalisti v prípade, pokiaľ by prišlo k veľkoplošnému bombardovaniu Afganistanu a k násilnej smrti Usámu bin Ládina.
BKA súčasne upozorňuje na to, že teroristi sa stále pokúšajú dostať sa k chemickým a biologickým zbraniam, ktorých zásoby vlastní aj Irak a Rusko.
Teroristické útoky v USA spôsobili, že Rakúsko začína prehodnocovať svoju vlastnú bezpečnostnú politiku, konštatuje vydanie rakúskeho konzervatívneho denníka Die Presse.
S určitosťou možno povedať, že nepôjde o členstvo krajiny v NATO, Rakúsko sa ale bude musieť aktívne zapájať do budovania bezpečnostnopolitických štruktúr v rámci Európskej únie. Otázkou však je, akú podobu bude mať budúca bezpečnostná architektúra Európy. Pokiaľ sa bude brať vzájomná solidarita členov únie vážne, vznikne útvar, v ktorom už pre doterajšie chápanie neutrality nebude miesta, konštatuje rakúska Die Presse.
Momentálne udalosti vychádzajú v zásade z jedného problému: konfliktu na Blízkom východe, píše dnes rakúsky liberálny denník Der Standard. Arabský extrémizmus a islamský fundamentalizmus môže oslabiť len trvalé nastolenie mieru v tejto výbušnej oblasti.
To, čo sa momentálne odohráva vo svete, síce izoluje neľudský režim Talibanu, nevšíma si však problém v celej jeho šírke: ustala kritika zásahov ruskej armády v Čečensku, nikto nehovorí o otáznikoch v súvislosti s tzv. Severnou alianciou v Afganistane, nikto sa nezaoberá otázkou Pakistanu. Existuje preto akútne nebezpečenstvo, že práve v oblasti Afganistanu vzniká nové ohnisko vojnového konfliktu, uzatvára Der Standard.
Autor: Frankfurt/Berlín/Viedeň (TASR)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
