reprezentuje terajšia Správa TANAP-u, ktorú má pod palcom ministerstvo životného prostredia, druhú Štátne lesy TANAP v rezorte ministerstva pôdohospodárstva. Aká je, podľa vášho názoru, genéza tohoto sporu?

„Náš najstarší, najznámejší a donedávna aj najlepšie vybudovaný národný park aj po mnohých peripetiách vyčnieva nad ostatnými šiestimi národným parkami. Nie však preto, že TANAP je od roku 1993 bilaterálnou poľsko-slovenskou Biosférickou rezerváciou Tatry, pretože tento názov sa už stal prázdnym pojmom. Skôr bude bližšie k pravde konštatovanie, že vo Vysokých Tatrách, ako v najvyššom pohorí Karpát, je najkrajšie vyvinutá výšková stupňovitosť až po subniválny stupeň. O tieto hodnoty sme sa v minulosti tak starali, že nám závidela celá Európa a to hovorím bez nadsázky. Na škodu veci všetko trvalo len dovtedy, kým sme tatranský model národného parku nepretvorili na tzv. štandardný model národných parkov Slovenska. Bolo to v roku 1993 pri príprave nového zákona o ochrane prírody a krajiny, ktorý jeho tvorcovia označili ako nadčasový. Po šiestich rokoch musíme tento zákon novelizovať. Všetci tí, ktorým umožnil získať lukratívne funkcie v nových štruktúrach ochrany prírody, argumentujú prispôsobením sa legislatíve EÚ, inak je ohrozený náš vstup do európskych štruktúr. Je prinajmenšom paradoxné, ak sa pripustí, že právomoci správ národných parkov sú v rámci rezortu životného prostredia podlomené a celkovo upadla starostlivosť o tieto územia, no na druhej strane sa pokračuje v kampani za urýchlenie delimitácie majetku Štátnych lesov TANAP-u. Pritom práve rezort pôdohospodárstva bojoval a bojuje o to, aby sa starostlivosť o územie nedelila medzi dve organizácie."

Kde sme vlastne v poprevratovom vývoji urobili vo vzťahu k TANAP-u chybu, keď vývoj smeruje ku katastrofe, nadčasový zákon už treba novelizovať a aj ďalšie národné parky sa zmietajú v problémoch?

„Odpovedí je niekoľko a musím povedať, že vôbec nie jednoduchých. V ostatných rokoch sme zriadili dva národné parky - Národný park Muránska planina a Národný park Poloniny, no nezmenila sa ich pôsobnosť. Prisudzujeme im len funkciu odborných organizácií, ktoré sú zamerané na vypracovávanie stanovísk a na dohliadanie na dodržiavanie ustanovení zákona o ochrane prírody a krajiny. Ich postavenie sa nezlepšilo, právnymi subjektami boli len krátko. Nerozmýšľali sme o možnostiach previazania administratívnych činností správ národných parkov s činnosťami praktickej starostlivosti o prírodu, najmä o lesy, ako to bolo zabehnuté v tatranskom modeli. Naopak, TANAP sme pretvorili na súčasť nedomysleného jednotného systému štátnej správy ochrany prírody, čím sme pripustili jeho deklasifikáciu. Akoby sme zahodili takmer 50-ročné skúsenosti v praktickej ochrane prírody so solídne vybudovanou databázou o území, ktoré tvorili dobrú východiskovú pozíciu. Dalo sa skôr predpokladať, že na týchto skúsenostiach budeme stavať pri ochrane ďalších veľkoplošných území Slovenska. Kult zmeny, ale aj iluzórne predstavy o pozitívnej úlohe každej zmeny v prvých poprevratových rokoch, však priniesli trend za každú cenu rozprášiť TANAP, ktorý sa niektorým zdal primocný. Výsledkom bol vznik dvoch organizácií v dvoch rezortoch na jednom území národného parku. Obľúbeným argumentom pracovníkov rezortu životného prostredia je, že Štátne lesy TANAP na území hospodária (a nechránia ho), čo je z hľadiska lesníckej legislatívy úplný nezmysel. Hospodárske lesy sa tu totiž vôbec nenachádzajú, čo nemôžeme povedať o iných národných parkoch. Pracovníci novej Správy TANAP-u sa postupne dostali do role štatistov, čo dnes rezort životného prostredia chtiac-nechtiac musí pripustiť. Nemajú fakticky nijaký dosah na územie a zopár pracovníkov naozaj nemôže zabezpečiť dozor v teréne, ktorý má vyše 110 tisíc hektárov. Právom sa však pýtame, kto si mohol myslieť, že sa to dá zvládnuť…"

Kauzu TANAP stále tlačíme pred sebou. Naďalej existujú dve ostro protichodné názorové zoskupenia. Časť odborníkov chce TANAP integrovať v rámci jedného alebo druhého rezortu, časť pokračovať v deštrukčnej delimitácii. Čo bude ďalej?

„Je scestné, ak sa za pôvodcu dnešného stavu považuje rezort pôdohospodárstva, pretože začiatkom roka 1995 zriadil z pôvodnej Správy TANAP-u terajšie Štátne lesy TANAP. Bez tlaku zákona o ochrane prírody a krajiny by sa tak nestalo, pôvodná organizácia nemohla ďalej existovať v právnom vákuu. V nádeji, že horúce hlavy vychladnú, pri slove štátne lesy zostalo slovko TANAP, veď na tomto území pôsobíme. V rámci ŠL sa zastrešila aj výskumná stanica, múzeum, Expozícia tatranskej prírody a Tatranská horská služba. Zostala zachovaná celá štruktúra výkonných územných jednotiek, ktoré sú organizované v rámci ochranných obvodov ,a nie lesných správ. Tak isto fungujú ochranné, nie lesnícke úseky. Nejde o tvrdohlavosť, ide o presvedčenie, že prírodu treba chrániť integrovane a komplexne. V prípade TANAP-u a celkovej koncepcie ochrany sme urobili fatálnu chybu, najbližšou šancou je novela zákona o ochrane prírody a krajiny. Bolo by neodpustiteľné, keby sme legislatívne nedorobky a byrokratické, odborne nevyargumentované rozhodnutia znovu povýšili na zákon."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.