"urobili" maratónske preteky v Košiciach.. Spolu s Mataninom totiž tvorili dvojicu vodičov, čo mala udať také tempo, aby čierne perly z Kene potom korunovali honbu za rekordom podujatia. Spravidla títo ťahúni, ktorých zástoj je obrovský, vedia o svojej zaujímavej, hoci v mnohom nevďačnej role (spravidla neabsolvujú celú dištanciu) a už vopred a tomu podriaďujú svoj režim, tréning, prípravu, plány. Miro však nemal veľa času. Dostal avízo až v piatok a tak musel rýchle meniť všetko, čo pôvodne chcel.
"Bola to náhoda. V piatok na obed mi volal manažér, že vybuchol jeden z pôvodne nominovaných zajacov- Ali Ezayedi. Neskôr mi jeho tréner Gabi Valiska vysvetľoval, že sa mu zverenci sa z Líbye vôbec neozývajú. Nevie teda, čo sa deje, obával sa, či sa mu niečo nestalo. Nemohli ho kontaktovať, nikto sa na druhej strane telefónnej linky nehlásil. Zhodou okolností som prišiel do rany ja, preto ma oslovili. Mal som síce akurát pred sebou ťažký tréning, ten som vynechal, iba som trochu nohy nabudil. Čakal som, či sa moja úloha na MMM potvrdí. Večer o desiatej to už bolo jasné," vyrukoval so zaujímavými informáciami M. Vanko. V pláne mal bežať len 21 kilometrov, urobil však nadprácu, pridal ešte jeden kilometer. Činil sa ako drak, vložil do výkonu všetko, chcel dokázať organizátorom, že urobili dobre, keď si ho vytypovali. "Som spokojný, lebo padol rekord, hoci nie zásluhou tých borcov z Kene, ktorí boli so mnou," zasmial sa Miro a pokračoval: "Kipyegovi a Kwambaiovi stačilo bežať o pol minúty v medzičase na polovici trasy pomalšie, ale oni ma tlačili dopredu, len aby som pridal. Naháňali ma. Doslova. Zajac je na to, aby bežal pred pretekármi, nie za nimi, tak som sa snažil odušu, aby sa mi pozerali na chrbát." Nedalo sa však urobiť taktický ťah a úmyselne trochu pribrzdiť? "Riaditeľ pretekov Koniar ma usmerňoval a kričal, že je to dobré, aby som držal tempo. Tak som ho počúvol."
Vanko v maratóne ešte nadháňača dobrého času nerobil, iba na dráhe- päťkilometrovej trati. Keďže maratón je zradný a nevyspytateľný, natíska sa otázka, či je postačujúce, aby zajacov robili iba dvaja bežci. Nie je to predsa len málo? "Nestačí to. Usporiadatelia chceli, aby som absolvoval dvadsaťpäť kilometrov. Na to som nepristal. Netrúfal som si. Ne preto, že by som to nezvládol, ale čakajú ma ešte ďalšie štarty , najbližší už tento týždeň. Vlastne neviem, čo urobí táto namáhavá rola s mojimi silami, kondíciou, pripravenosťou. Musím sa narýchlo v nasledujúcich dňoch zregenerovať."
Vanko maratón naostro ešte nikdy v kariére nezabehol. To nie je jeho parketa. Obľubuje iné vzdialenosti, v tých je doma. Akurát si zmeral sily s polmaratónom , na majstrovstvách sveta práve v Košiciach si urobil osobák. Keby sa ale pustil do špeciálnej prípravy, nezľakol by sa 42 195 metrov.
"Škoda, že dlhšie nevydržal s parou Marcel Matanin. Na pätnástom kilometri vravel, že má toho dosť. Keby vládal až do konca, tak určite si urobí osobák. Aj tak však išiel skvele, no Keňania stupňovali frekvenciu. Podľa mňa zbytočne to unáhlili, Marcel nemusel odpadnúť," dodal Vanko. Vraj ak ho zavolajú aj o rok, príde urobiť znovu ťahúňa, len mu to musia oznámiť v predstihu. "Ak aspoň dvaja zajaci vydržia do dvadsaťpäťky, prípadne niekto do tridsiatky, tak potom sa dá pomýšľať v Košiciach ešte na výraznejšie časy."
V nedeľu ukončil jednu kapitolu a už myslí na iné. Čakajú ho cestné preteky vo Francúzsku a v Taliansku. Tie budú súčasťou prípravy na slovenský šampionát v novembri a o dva týždne neskôr sú majstrovstvá Európy v krose. "To bude vrchol pre mňa tento rok, lebo dráha mi akosi nevyšla." Zato Košičania nikdy nezabudnú, o čo sa pričinil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
