s Júliusom SATINSKÝM v nedeľu o 18. hodine pred divadlom Thália v Košiciach
"Musel som prísť z penziónu, kde bývam, taxíkom. Hoci je to cesta pomerne krátka, ale ľudia sa chcú porozprávať. Trvalo by mi to pol dňa, keby som sa pri každom zastavil," zdôvodnil svoj príchod taxíkom do divadla Thália Július Satinský. Vystúpil usmievavý ako vždy v sivom obleku, na nohách svoje obľúbené vibramky s krikľavo-zelenými šnúrkami. "Ále, ale, dievčatá, vy neviete, že ja rozhovory poskytujem iba e-mailom?" obrnil sa hneď pred dvoma príslušníčkami siedmej veľmoci, ktoré k nemu prihrmeli ako veľká voda. "Som pripravená, pán Satinský," povedala som mávajúc nad hlavou papierom s vytlačenými otázkami. "A viete, ako nám týmto uľahčujete život? Odbremenili ste nás od úmorného prepisovania pások, opravy hrúbok a iných nepríjemností," opáčila som. "No vidíte a máte to ešte k tomu zadarmo," usmial sa Július Satinský fičúrsky a zmizol v útrobách hereckej šatne.
Autor: hra
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
