hanlivé pomenovanie. Nedávno ho jedna pani zatrela, ale už je tam znovu. "Mne to nevadí, nech sa hanbí ten, kto to napísal." Jozef Darmo sa v kresle šéfa STV udržal dva roky, "nepohodlným" sa stal podľa vlastných slov "pre svoju nezávislosť".
Za jeho pôsobenia sa však televízii hovorilo "darmovízia". Klesla na kolená a stala sa straníckym nástrojom vládneho kabinetu Vladimíra Mečiara.
Dnes šesťdesiatdeväťročný muž hovorí: "Ak by mi teraz ponúkli miesto riaditeľa, výzvu by som prijal. Politická scéna sa vyfaulovala, nevie, čo je verejnoprávne médium. Slovenská televízia je na dne."
Čistky? Naopak!
Darmo bol desiatym ponovembrovým riaditeľom STV, od roku 1994 do roku 1996. V tom čase poodchádzalo z televízie množstvo tvorivých pracovníkov, bol zakázaný Milan Markovič. Nepripúšťa si podiel viny na čistkách? "Keď sa televízia očisťuje, vyháňa profesionálnych ľudí. V čase môjho nástupu však vznikli dve nové televízie VTV a Markíza. Ľudia odišli z STV tam, dostali lepšie platy. Neboli prepustení, naopak, ja som redakcie vytváral," tvrdí Jozef Darmo a dodáva: "Ani pána Markoviča som nezakázal. Chcel som len, aby robil program, ktorý by rovnako kritizoval celú politickú scénu, nielen Mečiara. Programy boli robené koprodukčne a on nepriniesol žiaden kapitál." Milan Markovič nevie o tom, že by mu dal Darmo na výber. Satirik hovorí: "Dôvodmi všakovakých zákazov som sa nezaoberal, moja práca v tom nespočíva. Jedno je však isté citovanú výhradu mi nikto nikdy netlmočil."
Darmo ešte aj dnes tvrdí, že má v STV široké zázemie ľudí, ktorí ľutujú, že odišiel. "Stretávam sa s nimi. Sú to kameramani, technici a ľudia z literárno-dramatickej tvorby." Ani toto vyjadrenie nám nik nevedel potvrdiť tých technikov a kameramanov sú tam stovky, na Darma si niektorí z nich už nevedeli ani spomenúť.
Lenin a žurnalistika
Po odchode z STV sa v roku 1996 vrátil do Novinárskeho študijného ústavu, jeho riaditeľom bol totiž aj počas pôsobenia na najvyššom poste televízie. Vzápätí ho zbavili funkcie aj v NŠÚ a odvtedy je na dôchodku. Privyrába si ako externý pedagóg, pokračuje v publikačnej činnosti píše básne, eseje, detské rozprávky. "V týchto dňoch dokončujem dielo reminiscencií z obdobia môjho pôsobenia v STV, po roku 1990. Bude sa volať Iskrenie za obrazovkou. Viac neprezradím. Ktovie, či budú mať o to záujem." A ako hodnotí svoje publikovanie z normalizačného obdobia? "Knihu Lenin a žurnalistika si nikto, čo ma kritizoval, neprečítal. Lenin bol v tom čase dobrý na všetko. Ak naša generácia chcela prebojovať isté myšlienky, museli sme to robiť prostredníctvom autorít, ktoré boli vtedy božstvom," vysvetľuje Jozef Darmo. Pre neho "božstvom" neboli? "Nie, no inak to nešlo. No moje myšlienky sú stále aktuálne a zo svojich starších prác môžem kedykoľvek opäť publikovať."
História jednej privatizácie
Imidž Mečiarovho riaditeľa "darmovízie" ťažko niesla najmä Darmova manželka, učiteľka. Bývajú v dvaapolizbovom byte v širšom centre Bratislavy, ktorý odkúpil od bývalého univerzitného bytového družstva. "Vyčítali mi, že som sprivatizoval Nitrianske tlačiarne. To je bohapustá lož. Združenie slovenských novinárov sa rozhodlo tlačiarne privatizovať. Keďže som bol predseda združenia, bol som aj jeho konateľom. Nakoniec sa privatizácia zrušila a tlačiarne neskôr privatizoval Donar. To je celá história mojej privatizácie," konštatuje J. Darmo, ktorého nikdy nelákalo podnikanie.
"Ako dôchodcovi sa mi žije, samozrejme, horšie, ale nesťažujem si." A dodáva vraj: "Môžem pokojne spávať."
Autor: Jana KOLLÁROVÁ
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
