Rockinghamu. Už o týždeň sa tu totiž jazdili ďalšie preteky, ktoré mali po prvýkrát osloviť konzervatívneho anglického fanúšika, zvyknutého na klasiku F1. Podobne ako v Nemecku sa však o "spestrenie" programu aj tu postaralo počasie. To pretekárom v piatok vôbec nedovolilo vyraziť na trať a celý program sa posúval. V sobotu sa jazdil jeden náhradný voľný tréning a na nedeľňajší rošt sa monoposty opäť radili podľa priebežného poradia v šampionáte. Kvôli časovému posunu sa potom korigovala aj dĺžka pretekov, ktorá z pôvodných 210 kôl bola najprv skrátená na 168, no v priebehu závodu ju usporiadatelia upravili až na 140 kôl. Povesť CARTu zachránil priebeh pretekov, ktorý sa niesol v znamení priameho súboja dvoch vedúcich pretekárov šampionátu, teda Švéda Kenny Bräcka z tímu Rahal a obhajcu titulu, Brazílčana Gila de Ferrana, z tímu Penske. Obaja títo kohúti prakticky nikoho do čela nepustili a predviedli Angličanom nádherné strhujúce finále.
Ešte tri kolá pred cieľom totiž viedol de Ferran (ktorý odjazdil v čele 84 kôl), no tesne za ním sa neustále držal Bräck. Dve kolá pred cieľom sa vedúca dvojica priblížila k skupinke pomalších vozidiel v ktorej jazdil Švédov kolega Papis a práve ten Brazílčana pribrzdil a pomohol Bräckovi do vedenia. Do konca pretekov však stále ostávalo ešte 2380 metrov (jedno kolo) a právom nahnevaný Brazílčan zmobilizoval všetky sily. V poslednej zákrute doslova pripučil plynový pedál a po vonkajšej strane sa vrátil do čela. V cieli Bräckovi chýbalo 0,634 sek. a Bobby Rahalovi pribudlo ďalšie tohtoročné sklamanie. Diváci však odchádzali spokojní a určite sa vrátia aj o rok. A to je hlavné.
Po európskej premiére sa CART vrátil späť za oceán, kde mal o dva týždne na programe preteky v americkom Houstone (7. 10. 2001). Po nebezpečných ovaloch tu na pretekárov teraz čakal štandardný mestský okruh, ktorý veľa šancí na pretekanie neposkytoval. Veľmi dôležité preto bolo zajazdiť výborný čas v kvalifikácii, čo sa naozaj podarilo Gilovi de Ferranovi. Brazílčan tak potvrdil svoju všestrannosť a pred záverom sezóny sa dostal do výhody, keďže Bräck je skôr oválovým špecialistom. Ale nepredbiehajme. Štart sa podľa očakávania podaril Ferranovi, ktorý až do cieľa pred seba nikoho nepustil. A ašpirantov na jeho miesto bolo ozaj dosť. Najprv sa na pilota Penske lepil Junqueira, no toho vyradila porucha spojky. Povedať si nedal ani Tagliani, ktorý chvíľami pôsobil až príliš agresívne. Sedem kôl pred koncom však aj jeho ambície spľasli, keď po jazdeckej chybe oprel monopost o zvodidlá. Na rad tak prišiel Franchitti, ktorý si v Houstone plánoval zaspomínať na starú slávu. Ferran však odrazil aj jeho pokusy a Dariovi (Franchittimu) sa ušlo aspoň druhé miesto. Bräckovi sa nevydaril štart a celý zvyšok pretekov sa trápil v strede poľa. Jeho siedme miesto bolo sklamaním a bodová strata ho odsunula za Gila de Ferrana. Do konca séria CART nám ale chýbajú ešte tri preteky (Laguna Seca, Surfers Paradise a Fontana) a teoreticky je možné všetko. Podľa odborníkov má však lepšie karty v rukách Brazílčan, ktorý by mal vyjazdiť lepšie výsledky v Lagune i Surfers a to by malo na Švéda stačiť. Ak by sa to podarilo, tak de Ferran by sa stal štvrtým pilotom histórie CART, ktorému by sa podarilo obhájiť celkové prvenstvo. Pred ním sa to podarilo iba Ricky Mearsovi (1981-82), Bobby Rahalovi (1986-87) a Alexovi Zanardimu (1997-98).
Výsledky Rockingham (140 kôl): 1. Gil de Ferran 1:20:59,050 h (245,6 km/h), 2. Bräck + 0,634", 3. da Matta, 4. Castroneves, 5. M. Andretti, 6. Tracy, 7. Vasser, 8. Kanaan, 9. Franchitti, 10. Servia, 11. Papis, 12. Bell. Houston (100 kôl): 1. Gil de Ferran 1:54:42,336 h (127,2 km/h), 2. Franchitti + 3,430", 3. Gidley, 4. Takagi, 5. Castronevs, 6. da Matta, 7. Bräck, 8. C. Fittipaldi, 9. Papis, 10. Carpentier, 11. Vasser, 12. Kanaan. Stav po osemnástich kolách (Texas bol zrušený): 1. de Ferran 163 bodov, 2. Brack 15, 3. Castroneves 133, 4. M. Andretti 125, 5. Franchitti 105, 6. da Matta 100, 7. Carpentier a Dixon po 86.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
