také páry a spojenia, ktoré sa na úrovni centrálnej ani nezdravia. Obrazne, ale občas aj doslovne. Podozrenie, že parcelácia novej moci, navzdory vtedy ešte neznámym kompetenciám, stranám úplne pomútila zmysly, sme odvtedy aj niekoľkokrát vyslovili.
Niežeby bolo nebezpečie úplne zažehnané. Ale predsa len, desať dní pred uzávierkou kandidátok sa bordel začína odmotávať vskutku nádejným spôsobom. Predovšetkým na pravej strane sa presadzujú prirodzené - a pravdu povediac netušené - inklinácie. Región po regióne hlásia vytváranie úplne štandardných zoskupení. Dokonca aj napriek faktu, že s výnimkou SDKÚ a ANO dostali lokálne štruktúry z centra v podstate divoké karty na voľné párovanie.
Príkladom išiel Trenčín, kde sa už v polovici septembra vyrysovala zostava SDKÚ-KDH-DS, stmelená rýchlou dohodou na osobe spoločnej kandidátky na predsedu - poslankyne Záborskej (KDH). Istý skepticizmus opodstatňovalo akurát poznanie, že je malý problém s dohodou tam, kde víťazstvo - a teda ani rozdeľovanie koristi - dvakrát nehrozí. Trenčiansky VÚC je totiž Mečiarov VÚC, čiže jasnou doménou HZDS a pokiaľ nezasiahne bin Ládin, aj jediným VÚC, kde je výsledok hotový už dnes.
Nie tak v Bratislave, kde sa síce HZDS - po deviatich rokoch! - stalo opäť lokálnym preferenčným lídrom, konkurovať mu ale bude združenie KDH-ANO-SMK-DS. Teda tiež prirodzená formácia, ktorej vznik umožnila takisto bezbolestná a rýchla dohoda na šéfovi VÚC - Ľubovi Romanovi. Navyše sa do partie zúfalo ryje aj SDKÚ, ktoré prepálilo štart hlúpym flirtom so Smer-om. Špekulácie s vlastným lídrom (Gandl-Bajan) obrali Dzurindovu stranu o výhodnú východiskovú pozíciu, takže teraz už dostáva iba nedôstojné podmienky na pripojenie.
Do tretice zažiarila Banská Bystrica, kde je na spadnutie koaličná dohoda v zostave SDKÚ-KDH-DS-ANO. Pričom dlho zostávala v hre aj SMK, vypadla až po oznámení vlastného kandidáta na predsedu (zase ten post!). I tu sa dá isteže namietnuť, že v BB niet pre pravicu šance na víťazstvo a strany motivovalo najmä prežitie, aby nezostali úplne "out". Dôležitejšie ale je, že spasenie hľadajú v kruhu prirodzených spojencov, nie vľavo, či v objatí HZDS alebo Smer-u.
Úsilie o vytváranie štandardných formácií cítiť i v Košiciach a Prešove. Hlas krvi tu však zatiaľ prebíjajú osobné ašpirácie - predseda VÚC môže byť holt iba jeden. V oboch východných regiónoch však existujú ešte slabé vyhliadky, že ktosi cúvne. V takom prípade by sa skóre krajov s pravicovými koalíciami vyšvihlo už na štyri-päť, čo by už mohlo znamenať aj výrazný signál pre republikovú politiku.
Na týchto personáliách sa jasne ukazuje, aké hlboké rany zanechal konflikt vnútri KDH, vedúci k štiepeniu a vzniku SDKÚ. Podpredsedníčka SDKÚ sem dochádza tlmiť vášne dokonca z Bratislavy, keďže "majú eminentný záujem na vytvorení pravicovej demokratickej koalície". U SDKÚ je to mimoriadne interesantné, veď táto strana priam vznikla na odpore ku koalíciám a ich neaktuálnosť má ako politickú doktrínu dokonca v zakladajúcej listine. Ukazuje sa však, že najmä v regiónoch, kde je pretlak ľudí túžiacich živiť sa politikou, je tendencia k združovaniu výrazná. Napriek tomu, že systém volieb za regionálnych poslancov umožňuje strane o sile SDKÚ vcelku bezpečné zastúpenie i pri samostatnom postupe.
Situácia v zostávajúcich krajoch - Nitra, Žilina, Trnava - je zatiaľ neprehľadná. I tu sú však badateľné tlaky k "pravým" spojenectvám. Prekážkou sú takisto buď prestrelené osobné ambície - Braňo Orava, alebo tiež prestrelené sebavedomie - KDH samostatne v Žiline a nijako inak. To druhé, samozrejme, nie je v princípe zle, veď kde už má nedávno temer rozbombardovaná strana testovať svoje sily a naberať sebavedomie, ak nie v regionálkach. Z hľadiska slovenskej politiky platí jedna axióma: Individuálny postup je vždy solídnejší a perspektívnejší ako brodenie sa v neprirodzených zväzkoch.
V medzičase pred finišom zaslúžia pozornosť ešte dve veci. Po prvé, inklinácia strany ANO k liberálno-konzervatívnym zväzkom. Potvrdzuje sa, že navzdory kontraverznému zázemiu a osobe lídra sa tejto strane formálne darí aj hodnotová profilácia. To ju aj zásadne odlišuje, po druhé, od Ficovej strany, ktorá je otvorená doslova každému a vôbec nerozlišuje - keby kandidoval v ktoromsi kraji Islamský džihád a mal preferencie, aj s tým by sa Smer spojil.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
