ďalšie sústredenie na ľadovci Dachstein. Ešte skôr, kým začal zarezávať v Rakúsku, zastavil sa po reprezentačných kolegov Martina Bajčičáka a Jaroslavu Bukvajovú, aby sa vedno vybrali do talianskeho mestečka Feltre, kde sa konal 23. ročník pretekov v behu na kolieskových lyžiach do vrchu Grand Prix Sportful. Účastníkov čakala trať do kopca dlhá 11,3 km, ktorú zvládli voľnou technikou. Naši si počínali vynikajúco: Bátory skončil druhý a Bajčičák tretí s malou stratou za víťazným Johannom Mühleggom, majstrom sveta na 50 km z uplynulého šampionátu v Lahti. V pretekoch žien Bukvajová finišovala na jedenástej pozícii.
Mimochodom, v tomto roku Bátory už raz bol druhý na kolieskových korčuliach - na podujatí v Estónsku. Takže všetko nasvedčuje tomu, že rozbeh do sezóny na snehu by mohol byť parádny. "Hneď som dostal väčšiu chuť na ľadovec, na ktorom som už bol dva týždne v septembri," uviedol protagonista slovenského bežeckého lyžovania zaradený do olympijského TOP tímu. "Príprava beží normálne, som spokojný, dúfam, že ma budú obchádzať zdravotné problémy aj naďalej. Inak, obsah tréningov sme ani s trénerom Jánom Ilavským nijako zvlášť nemenili, nepridali sme žiadne špeciality. Naposledy sme uprednostnili silovejšie prvky, urobili sme daktoré korektúry, aby sa mi ľahšie súťažilo. Preferoval som špeciálnu silu, jazdu bez palíc, používal som expandre." Niektoré tréningy zvládol Ivan s partiou ostatných bežcov, ale tam, kde je dôležité tempo behu, zostáva osamotený. "Nie je ideálne, ak sa pripravujem sám, určite by bolo lepšie, keby sme makali aspoň dvaja, aby sme sa potiahli. Ja som už predtým na jednej schôdzi predniesol ako návrh, že by bolo žiadúce, keby som zvládal určené dávky v dvojici s Martinom Bajčičákom. Nikto sa však k tomu nepridal, moje slová tak išli do vzduchoprázdna. " Možno by sa týmto myšlienkam dalo rozumieť i tak, že vzťahy medzi Bátorym a Bajčičákom nie sú dobré, neklapú, čo možno vyplýva z toho, že sú sokovia. Ivan to ale vyvrátil:
"Nie je to tak. Odlišný je však tréningový proces uňho i u mňa. V tom je kameň úrazu. Každému vyhovuje niečo iné. Okrem toho okolo nás pôsobia ďalší členovia realizačného tímu a práve oni musia nájsť spoločnú reč, musia sa vedieť dohodnúť." Pretekárovi ŠKP Štrbské Pleso v tomto roku prechod z kolieskových lyží na klasické lyže nerobil problém, sám je tomu rád. Kde sa postaví na snehu prvý raz na trať, to ešte sám nevie, musí počkať na to, čo povedia meteorológovia. "Nevylučujem, že to bude v Rakúsku, alebo až v Škandinávii, kde sa aj začne nový ročník Svetového pohára. Určite pred sveťákom absolvujem nejakú próbu na bežkách Kalendár podujatí obsahuje nejaké námety, musíme len vhodne vybrať." O dobrej trénovanosti tohto pretekára svedčí aj fakt, že na kontrolných testoch mu namerali oveľa lepšie hodnoty spotreby kyslíka na kilogram hmotnosti než v uplynulých rokoch. Nechce to ale odôvodňovať iba tým, že môže využívať revolučnú novinku v našom klasickom lyžovaní - hypoxický stan. "Určite je to dobrá vec, ale nie zázračná. Testujeme jeho prednosti, no v prvom rade za výkonnosťou a lepšími ukazovateľmi treba hľadať to, ako pristupujem k povinnostiam. Bez poctivého tréningu by mi žiadny stan neumožnil nárast parametrov." Nuž, verme, že všetky pozitívne signály v jeho prípade vyústia do takých výsledkov v sezón a hlavne na ZOH v Salt Lake City, aby sa nemusel červenať on ani jeho fanúšikovia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
