medzi lákadlá sečovskej palubovky. Nakoniec sa na nej predviedol len v dvoch krátkych momentoch, aj keď príznačné je, že oba zakončil pohotovými strelami do siete sečovského Bakšu a prispel tak ku konečnému rezultátu 19:26 v neprospech sečovských policajtov. Po zápase sa s nami ochotne podelil o dojmy zo zápasu, ale aj o myšlienky mimo tohtoročnej Ligy majstrov.
*****
Vaša cesta, kariéra, pred Chambéry?
"Začínal som v Krasnodare, ďalších sedem rokov som hral v Čeľjabinsku za tamojší Poľjut. V 1994. roku som s ním hral vo finále Pohára IIHF proti Grannnolers, prehrali sme... Potom som išiel vonku, v Nemecku som hral za Hammeln, potom za Stjern Reykjavík na Islande. Pred mesiacom som došiel do Chambéry, som tu teda pomerne krátko."
Zápas Sečovce - Chambéry z vášho pohľadu?
"Bol to neľahký zápas, až koniec definitívne potvrdil naše výraznejšie víťazstvo. Museli sme si ho však tvrdo vybojovať, až v posledných desiatich minútach som bol trebárs ja o tom, že vyhráme, presvedčený."
Rozhodujúci moment či momenty zápasu?
"Úvod a záver bol rozhodujúci, dá sa povedať, že pre nás boli tieto časti zápasov ľahšie. Úvod sme totiž vychytili, záver sme už hrali v pohode. Ťažká však bola stredná časť zápasu, vtedy boli domáci veľmi nepríjemní."
Informácie pred zápasom hovorili o tom, že obavy by mali mať hráči najmä z vás. Ruský pivot Moskalenko - spomínalo sa kade tade. Nakoniec ste hrali možno dve minúty.
"Bertrand Gille, ktorý hrá na mojom poste, hrá v klube už dlho. Ja som tu nový. A nemusíme si hovoriť, že Bertrand, francúzsky reprezentant, je na svojom poste skvelý. Tým, že som tu krátko, ešte nie je medzi mnou a mužstvom to správne ladenie."
Myslíte na jazyk?
"Nie, v tomto to nie je. Skôr v súhre, mne ešte chýba. A pri Bertrandovi je to ťažké, on je v mužstve číslom jedna. Čas ukáže. Nádej však určite mám, ja som doteraz hral za Chambéry len štyri zápasy v lige. Uvidíme."
Čo môže priniesť odveta v Albertville?
"V takýchto zápasoch, aj keď máme náskok, sa hrá stále od nuly. Desať gólov, sedem gólov... Na to sa nemôžete spoliehať. Slovenské 'rebjata' sa po tomto zápase tiež určite poučili, možno i športovo nahnevali, nebude to ľahké."
Čo vy a ruská zborná?
"Hral som za ňu štyri-päť rokov. Od roku 1995 do roku 2000, poslednýkrát som za Rusko nastúpil na majstrovstvách Európy v Chorvátsku. Akosi som však z reprezentácie vypadol..."
Odišiel z očí, odišiel z mysle? Súvisí to s tým, že hráte mimo, že ste boli trebárs na Islande, kde to ruskí tréneri určite až tak nesledujú?
"Taký je život. C'est la Vie, hovoria moji spoluhráči, takaja žizň, hovorím ja. Trošku pravdy bude aj na tom. Hlavný problém je však skôr v tom, že tréner Maximov buduje nové mužstvo. Prebieha generačná výmena, nepostihlo to len mňa. Ak ma však do reprezentácie pozvú, pôjdem rád. Zatiaľ sa ma však nikto nepýtal."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
