ministerstvo obrany Pentagón vo Washingtone. Ak by sme si to zrekapitulovali, v utorok 11. septembra o 8.45 hod. miestneho času bolo unesené lietadlo spoločnosti American Airlines, ktoré s 92 nič netušiacimi ľuďmi na palube narazilo do severnej veže WTC v New Yorku. Asi o 18 minút po prvom útoku pred zrakmi miliónov divákov CNN na celom svete vrazilo do južnej veže dvojičiek WTC ďalšie unesené lietadlo. O 9.40 hod. tretie lietadlo Boeing 757 so 64 ľudmi vletelo do sídla ministerstva obrany USA v Pentagóne, o pol hodinu na to sa zrútila stena v tejto najchránenejšej budove na svete. O ďalších 18 minút pohotovostný dispečer z Pennsylvánie zachytil hlas pasažiera v lietadle spoločnosti United, ktorý kričal do mobilu, že ich unášajú teroristi. Presne o 10.00 "jeho" v poradí štvrté unesené lietadlo havarovalo juhovýchodne od Pittsburghu. O ďalších 5 minút pred TV kamerami spadla južná veža WTC a nad Manhattanom sa vytvoril obrovský mrak dymu. Tesne pred americkým ministerstvom zahraničia vo Washingtone vybuchla v aute bomba, avšak nikto nebol zranený. O 10.29 hod. spadla aj druhá veža WTC. Už o 16.00 CNN oznámila, že americké úrady majú silné podozrenie, že za útokmi je militantný moslimský terorista Usamá bin Ladín. O 17.20 hod. sa zrútila aj ruinami z oboch padajúcich veží WTC poškodená 47-poschodová budova patriaca k WTC. Ešte ani mesiac po tragédii nie je zrejmé, koľko obetí si útok sfanatizovaných islamských šialencov vyžiadal. Počet mŕtvych vo WTC prevýši podľa posledných odhadov 6 000, pričom záchranári doteraz našli 344 ľudí mŕtvych. V unesených lietadlách navyše zahynulo ďalších takmer 200 ľudí.
Jednou z očitých svedkýň tragédie na Manhattane bola aj 21-ročná Košičanka Zuzka Horváthová, ktorá v New Yorku strávila vyše dvojmesačný prázdninový pobyt. Bývala spolu s priateľmi v Brooklyne, zhruba jednu zastávka metrom od Manhattanu. Na hrôzostrašný 11. september si ešte aj teraz spomína s veľkým rešpektom.
"Zobudili sme sa ráno na veľký krik. Ľudia pobehovali po strechách, všetci boli šokovaní a nechápali, čo sa deje. Najprv sme ani my nevedeli, čo sa stalo a pri pohľade z okna sme si mysleli, že New York postihol nejaký požiar alebo sme žartovali, že nám tu pristálo UFO. Nášho newyorského kamaráta Erika sme poslali, aby zišiel dole na ulicu, čo sa deje. Vrátil sa so slzami v očiach a oznámil nám, čo sa stalo. Aj my sme vyšli na strechu nášho bloku, kde sme však videli už len jednu z dvojičiek. Tá síce ešte stála, ale zhora sa na ňu valil obrovský dym z tej prvej. Kamaráti sa išli dolu pozrieť na televízne správy, a tak som na streche zostala len sama. O niekoľko minút, niečo po desiatej, sa mi doslova pred očami zrútila južná veža z dvojičiek. Ani nie týždeň predtým som sa pritom ešte pri nich prechádzala, no vtedy som nemala ani len šajnu, že sa raz zobudím do iného sveta... Už predtým tam bolo dosť dymu a prachu, no po jej zrútení už nebolo vidieť takmer nič. Dym našťastie neišiel ku nám, ale na juhovýchod, no v okolí sa aj tak nedalo poriadne dýchať," spomína si na pohnuté chvíle Zuzka, ktorej sa doteraz pravidelne vybavujú v mysli sekundy, počas ktorých videla padať druhú z newyorských dvojičiek. "Stále to mám pred očami ako sa rúca WTC. Bolo to strašne vysoké, v priebehu sekundy to doslova ľahlo popolom. Žiaľ, vedela som, že už nesnívam, celé to vyzeralo ako zlý sen..."
Zuzkin ďalší kamarát sa napríklad zobudil na obrovský hluk vtedy, keď mu prvé z unesených lietadiel preletelo tesne nad blokom. O niekoľko sekúnd na to už len počul ako narazilo do budovy WTC... 21-ročná Košičankou poznala ešte jedného človeka, ktorý pracoval dva bloky od dvojičiek. Zuzka sa ešte aj teraz strasie pri jeho spomienkach na to ako zo svojho okna videl zamestnancov WTC skáčúcich z budovy. Krátko po oboch teroristických útokoch sa ničo po desiatej sa okamžite uzavrel Manhattan, ako aj všetky mosty. Z tejto štvrte sa dalo dostať len von a aj to s obrovskými problémami. Celé finančné centrum bolo zavreté, do bezpečnej blízkosti tam pustili len ľudí, ktorí tam bývali. Celý New York bol v šoku, ľudia vystrašení, málokto z nich prehovoril slovo.
"Union Square sa premenilo na obrovský pamätník obetiam. V kuse tam horeli sviečky, ľudia sa tam utešovali navzájom, písali si v rôznych rečiach odkazy. Každý si začal kupovať vlajky a videla som aj veľkú spolupatričnosť ľudí. Všade po útoku však boli policajti a ozbrojení vojaci. Ľudia v meste sledovali okolie, no to bolo veľmi pochmúrne a zmenené. Vo vzduchu som cítila, že sa všetko zmenilo a New York už nikdy nebude ako predtým. Každý čakal, že to ešte môže pokračovať. Tí, čo mohli zostali radšej doma, čítali noviny a pozerali správy," myslí si Zuzka a konštatuje, že ona ešte dva dni po útoku nevedela zaspať.
Po týždni sa už New York pomaly dostával do normálnejších koľají, no k pôvodnému stavu mal ešte vždy ďaleko. To si však už Zuzka balila kufre na cestu domov. Našťastie letiská boli otvorené, no ľudí, ktorí chceli letieť bolo málo.
"To bolo asi jediné pozitívum, že som mohla ísť do Prahy s ČSA takmer sama. Veľmi som sa bála, keď som nastupovala do lietadla. Ani tie pohľady na Arabov, ktorých policajti na letisku neustále prehľadávali mni na pokoji nepridali...," dodáva študentka 2. ročníka Ekonomickej fakulty TU v Košiciach, ktorá by sa však o rok nepohnevala, keby sa do Ameriky vrátila.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
