lebo minister Šimko vytýčil na došetrenie prípadu, ktorý sa udial začiatkom júla, tridsaťdňovú lehotu. A práve prekročenie termínu, umocňované stavovskou solidaritou policajtov a mediálnym šumením okolo "protichodných výpovedí svedkov", zakladalo pochybnosti, či tragická záležitosť bude vôbec dotiahnutá.
Vo vyšetrovacej fáze teda už asi bude, a to so vskutku unikátnou pointou: Údajne po prvýkrát v histórii máme na Slovensku obvinenie z trestného činu mučenia, ktoré patrí do zvlášť závažnej kategórie zločinov proti ľudskosti (spolu napríklad s teraz aktuálnym terorom). Pozoruhodné je to preto, lebo sám prokurátor kvalifikoval spočiatku ubitie 51-ročného Róma "iba" ako trestný čin ublíženia na zdraví s následkom smrti.
Potešiteľné je, že boli zo spisu vymetené a zavrhnuté fantazmagorické verzie o tom, že rozhodujúce zranenia, ktoré privodili smrť, pochádzajú z akejsi bitky v dome starostu Magnezitoviec. Každý s nezakaleným zrakom a mysľou, kto si pozrel v TV šotoch zábery mŕtveho a charakter poranení jedného zo synov, nemohol dať tejto kamufláži viac ako percento pravdepodobnosti.
Obvinení sú teda všetci siedmi "ochrancovia zákona", ktorí sa na "zákroku" podieľali. Vyšetrovatelia si zaslúžia do istej miery uznanie, pretože takáto smelá kvalifikácia je prvým signálom, že sa tolerantný prístup k tomuto typu mimoriadne zavrhnutiahodnej trestnej činnosti na Slovensku začína prehodnocovať.
Policajná brutalita voči Rómom je totiž špeciálne oblasťou, v ktorej máme veľmi zasvinené renomé. Medzinárodný rámec sa musí veru pripomenúť: Keďže revúcky incident zhodou okolností kolidoval s prerokovávaním rezolúcie o pokroku SR v Európskom parlamente, istá švédska poslankyňa hneď aj navrhla do textu vyjadriť "poľutovanie nad pokračujúcou diskrimináciou rómskej menšiny na Slovensku". Nebolo prijaté, ale diskusia o SR sa rozprúdila vo veľkých obrátkach. Napríklad sám EP-spravodajca pre SR Jan Marinus-Wiersma (ktorý by nás mal zo svojej funkcie skôr obhajovať) vyjadril "hlboké znepokojenie a šok". Napokon, aj vo výročných reportoch rôznych ľudskoprávnych organizácií - Amnesty International (AI) či Human Rights Watch (HRW) - sa už roky opakujú opisy prípadov, keď polícia Rómov bila, ba aj mučila. Iba následok smrti zatiaľ chýbal... Kauza Sendrei teda nie je nešťastná výnimka bez kontextu, ale vrchol systémovej úchylky.
Správa o vznesení obvinení má i druhý rozmer, ktorým je "nepotvrdenie rasového motívu". Tu ale vstupuje do polemiky vyššie spomenutý kontext: Ako je to možné, že či AI, či HRW spomínajú vo svojich reportoch výlučne policajnú brutalitu voči Rómom? Netreba si robiť ilúzie o všetkých "mimovládkach", to naozaj nie. Obe menované inštitúcie ale majú vysoký rešpekt, sú svetovo uznávané a ťažko si predstaviť, že by úmyselne prilepšovali imidž slovenskej polícii nevšímavosťou k incidentom "neprotirómskym". Minimálne nepriama indícia na rasový motív teda nesporne existuje.
Keďže vyšetrovatelia zvolili závažnú trestnú kvalifikáciu, pričom možno úplne nemuseli (aká je definícia mučenia?), ťažko im podsúvať zaujatosť. Problém je inde: Aby bol rasový motív dokázaný a obhájiteľný pred súdom, to by museli delikventi pri bití či mučení kričať "ty sviňa cigánska" (či podobne), a to pred dôveryhodným svedkom. Inak je "rasový motív" nedokázateľný, pokiaľ sa len obvinený k nemu sám neprizná. Nestačí ani fakt, že sa dotyčný preukázateľne prejavoval rasisticky (všeobecne) v minulosti. Je pritom samozrejmé, že ak bola na začiatku revúckej tragédie akási hádka u starostu, iniciačný zdroj smrteľného konfliktu leží naozaj inde ako v oblasti rasovej. Zároveň sa ale vnucuje neodbytná otázka: Keby Sendrei nebol Róm, skončil by rovnako? Odpoveď je zrejmá - nie.
Zdá sa preto, že trestná kvalifikácia rasového motívu si asi vyžiada ďalšie spresňovanie (pri poslednej novele trestného zákona totiž už jedno bolo). Už aj preto, lebo k sporným interpretáciám došlo v predchádzajúcej "kauze Balážová"; kým žilinský súd rasový motív neuznal a trom obžalovaným z vraždy rómskej ženy vymeral tresty v rozmedzí troch až piatich rokov, štvrtý útočník, ktorý sa zodpovedal pred vojenským súdom, dostal sedem aj s priťažujúcim rasovým motívom.
Aj tieto nízke sadzby jednoznačne signalizujú, že Slovensko zatiaľ neplní sľub prísnejšieho postihu tohto druhu násilnej a mimoriadne nebezpečnej trestnej činnosti. Akýsi prielom sa rysuje práve v prípade Sendrei - paradoxne aj bez identifikácie rasového motívu...
Peter Schutz
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
