Košice-okolie, zo spánku. Stalo sa tak priblžne hodinu a pol po polnoci. Po výkriku "Horí!", ktorý sa niesol nocou, ľudia vybiehali zo svojich príbytkov a neveriacky si pretierali rozospaté oči. Plamene totiž šľahali z obidvoch strán ulice. Ukázalo sa, že červený kohút sa zahryzol nielen do bufetu, ktorý sa nachádzal v objekte rodinného domu č. 80, ale aj do autobusu zaparkovanému oproti nemu.
Tak, ako vo väčšine iných požiarov, aj tie, o ktorých je reč, zlikvidovali požiarnici. Pri zisťovaní príčin, teda, ako k obidvom požiarom, ktoré sa rozhoreli takmer súčasne došlo, vysvitlo, že spolu súvisia. A nielen to. Všetko nasvedčovalo tomu, že boli založené úmyselne. Začalo vyšetrovanie, ktorého všetky nitky sa zbiehali k jednému jedinému človeku. Bol ním 44-ročný Imrich K. zo Ždane.
Pred samosudkyňou Okresného súdu Košice-okolie sa v máji tohto roku zodpovedal z trestného činu poškodzovania cudzej veci. Podľa obžaloby prokurátora, spôsobil majiteľke bufetu, ktorý polial horľavou kvapalnou látkou a potom zapálil, spôsobil škodu na objekte a tovare vo výške 121 576 korún. Tým istým spôsobom poškodil aj autobus zn. Karosa, na ktorom vznikla vďaka rýchlemu zásahu požiarnikov, len tisíckorunová škoda. Obžalovaný odmietol v prípravnom konaní vypovedať. Prehovoril až na pojednávaní. "Ja som to neurobil, som nevinný. V tú noc, keď došlo k požiaru bufetu a autobusu, som bol doma. Spal som, preto som nemohol byť tam, kde horelo," bránil sa obžalovaný. Na otázku samosudkyne, či mal s majiteľom autobusu, Bartolomejom B. niekoľko dní pred požiarom osobný konflikt, potvrdil, že áno...
Alibi poskytla Imrichovi K. jeho dcéra. Pred vyšetrovateľom a neskôr aj pred samosudkyňou uviedla, že v kritický deň, resp. večer, sa je otec vrátil z miestneho pohostinstva domov okolo 23.10 hod. Tvrdila tiež, že keď asi pol hodinu po polnoci išla spať, bol jej otec isto-iste v dome. Nič bližšie nepovedala. Na pojednávaní sa však rozpamätala, že pred tým, ako si ľahla spať, vyšla zo svojej izby do miestnosti, kde spal jej otec a vypla televízor. "Vôbec sa nezobudil. Spal hlbokým spánkom, chrápal," presviedčala samosudkyňu Dana K. Kým z výpovede majiteľky bufetu, Ing. Márie L. vyplynulo, že s obžalovaným žiadny konflikt nikdy nemala, majiteľ autobusu Bartolomej B. potvrdil, že sa "posekali" kvôli pracovným záležitostiam. "Bol som svedkom ich hádky. Obžalovaný sa správal neprimerane okolnostiam. Nenormálne sa rozčúlil a bol na Bartolomeja B. veľmi nahnevaný. O niekoľko dní na to došlo v obci k podpáleniu bufetu a autobusu," vypovedal Štefan B.
Pravdou je, že obžalovaného nikto nenachytal pri podpaľovaní bufetu, ani autobusu. Zo spáchania uvedených skutkov ho však usvedčoval rad nepriamych dôkazov. Z odborných vyjadrení, ktoré vypracovali pracovníci Kriminalistického expertízneho ústavu SR, odbor kriminalistických expertíz Košice vyplynulo, že obidva objekty boli z vonku poliate horľavinou, ktorá bola následne úmyselné zapálená. Išlo o riedidlo C 6000 so stopovými množstvami Penetralu. Chemické skúmanie extraktu zeminy, zaistenej pri obhorenom bufete, takisto preukázalo prítomnosť uvedeného riedidla. Zvyšky Penetralu vo forme čiernych škvŕn, sa nachádzali aj na riflových nohaviciach obžalovaného.
Experti mali k dispozícii dokonca aj umelohmotnú fľašu so zvyškami Riedidla C 6000. Bola zastrčená v okienku autobusu na bočnej strane za sedadlom vodiča. Na fľaši bola zaistená daktyloskopická stopa. Jej skúmaním dospeli experti k záveru, že sa zhoduje s odtlačkom prostredníka a prsteníka ľavej ruky obžalovaného.
Našťastie je len málo ľudí, ktorí si ventilujú hnev takýmto spôsobom. A práve preto, skúmal duševný stav Imricha K. znalec z odboru psychiatrie. Z jeho záverov vyplynulo, že nie je duševne chorý. Ide u neho o syndróm závislosti na alkohole a to na rozhraní tretej a štvrtej vývojovej fázy. Ovládacia a rozpoznávacia schopnosť obžalovaného v čase spáchania trestného činu, bola zmenšená len pod vplyvom alkoholu. Kladné charakteristiky z miesta bydliska nasvedčujú tomu, že pod skutok, kvôli ktorému stál pred súdom, sa podpísali len a len hnev a alkohol. Imrich K. sa doposiaľ dostal do rozporu so zákonom len raz, keď si za krádež vyslúžil podmienečný trest, ale v skúšobnej dobe sa osvedčil.
Po vyhodnotení dôkazov a okolností skutku, súd dospel k záveru, že Imrich K. je vinný v zmysle obžaloby. Uložil mu trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu jedného roka. Ako vyplynulo zo zdôvodnenia verdiktu, zo spáchania žalovaného skutku Imricha K. usvedčili nepriame dôkazy. Všetky spolu tvoria logickú a nenarušenú sústavu, vzájomne sa dopĺňajú a do seba zapadajú. Motívom jeho konania boli nezhody s Bartolomejom B., ktorému podpálil autobus. Súd nemal pochybnosti ani o tom, že obžalovaný podpálil i bufet. Nasvedčoval tomu rovnaký čas, spôsob zapálenia, ako aj použitá horľavina a odtlačky jeho prstov na fľaši.
Obžalovaný sa proti verdiktu odvolal. Krajský súd v Košiciach však jeho odvolanie zamietol ako neodôvodnené. Rozsudok je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
