vodná hladina, kde ľudia mohli pozorovať obraz svojho okolia ale tiež aj "svoj" obrázok. Niekedy v 6 tisícročí pred našim letopočtom sa objavujú vyleštení obsidiánové dosky, ktoré slúžili ako zrkadlo. Od 2. storočia pred našim letopočtom sa začínajú vyrábať kovové zrkadlá z lešteného bronzu. Tieto zrkadlá všeobecne používali starí Egypťania, Gréci a Rimania. Gréci a Rimania niekedy za podobným účelom používali tiež vyleštené striebro.
Používanie sklenených zrkadiel sa datuje od stredoveku. Prvé druhy týchto zrkadiel sa objavujú v talianskych Benátkach okolo roku 1300, od 16. storočia sa tam už vyrábajú vo veľkom množstve. Pôvodný spôsob výroby spočíval v pokrytí zadnej strany skla zlúčeninou ortuti a cínu. Prvý pokus, kedy sa malo použiť na tento účel striebro, urobil nemecký chemik Justus von Liebig v roku 1836. Postupne boli vyvíjané rôzne spôsoby výroby, závislé na spôsobe redukcie strieborných solí do kovového striebra. Dnes sa používa roztok dusičnanu strieborného, ktorý sa vyleje na povrch skla a nechá sa pôsobiť asi jednu hodinu. Počas tohto času postupne dochádza k redukcii dusičnanu strieborného na kovové striebro. Táto vrstvička sa osuší, pokryje šelakom a natrie charakteristickou hnedou farbou. V poslednom čase sa na výrobu zrkadiel používa tiež hliník, ktorý okrem iného má tú výhody, že lepšie odoláva korózii.
Všetky zrkadlá uvedené vyššie sú tzv. rovinné zrkadlá, kde sa obraz zobrazuje v nezmenenom tvare a veľkosti. Okrem týchto zrkadiel sa vyrábajú aj vyduté (konkávne) a vypuklé (kovexné) zrkadlá. Tie prvé sa využívajú napr. v lekárstve a pozná ich každý, kto už bol u zubára. Okrem toho, že ich prostredníctvom lekár vidí zub z neprístupnej strany, naviac je jeho obraz ešte zväčšený. Pozná ich aj každý motorista, ako "paraboly" v reflektoroch. Vyduté zrkadlá sa bežne s výhodou používajú na križovatkách, aby vodiči videli "za roh.
Autor: jv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
