Tvorili ho Slovenská prírodná rezervácia Pieniny a Pieniński park narodowy v Poľsku. V roku 1967 vznikol u nás Pieninský národný park (PIENAP). Leží na rozlohe 3750 hektárov. Ochranné pásmo PIENAP-u je šesťkrát väčšie ako samotný park a zahŕňa celé Zamagurie. Pieniny sú dlhé približne 30 kilometrov a široké okolo 5 km. Najvyšším vrchom Pienin je Vysoká (1050 m nad morom).
Pieniny sa skladajú z pásiem brál a balvanov, ktoré sa nazývajú skalky. Sú súčasťou bradlového pásma, ktoré je úzkym oblúkom a oddeľuje Vnútorné Karpaty od Vonkajších. Má komplikovanú geologickú stavbu, pretože podliehalo trojnásobnému horotvornému procesu. V kriede (asi pred 130 miliónmi rokov) sa vytvoril príkrov, ktorý bol v treťohorách stlačený. Výsledkom porúch bol pohyb mohutných skál, ich rozbíjanie a nasúvanie na seba. Plastické horniny (sliene) boli vyvrásnené a tvrdé časti (vápence) boli rozbité, pričom sa na povrch dostala magma (vznikli andezity a čadiče). Vápenec je svetlý (tvorí Tri koruny v Poľsku), alebo červený (Pieninky).
So zložitosťou geológie súvisia aj minerálne pramene. Pri Červenom Kláštore - v Smerdžonke vyviera vajcovka so zápachom síry (odtiaľ vznikol aj názov). Od slova ščava pochádza názov Szczawnice, pri ktorej sú takisto pramene.
Pieniny sa delia na 3 časti. Spišské Pieniny (Hombarki) sú celé v Poľsku. Vlastné Pieniny sú medzi Czorsztynom a Szczawnicou a Malé Pieniny (tu leží najvyšší vrch pohoria) sa tiahnu po Litmanovú. Sem patria Haligovské skaly s Aksamitkou. Vlastné (centrálne) Pieniny sú najvýraznejšie modelované a delia sa na Czorsztýnske Pieniny, Pieninky, Tri Koruny a Holicu. V pásme Pieniniek niet ani jedného potoka. Za výrazný profil Centrálnych Pienin vďačíme eróznej činnosti vody, ktorá odplavila mäkké časti hornín a odkryla členitý skalný reliéf.
Najvyhľadavánejším miestom Pienín je prielom Dunajca. Je starý 3 milióny rokov. Jeho väčšia časť je medzi Červeným Kláštorom a Szczawnicou a má okolo 8 km. Pred vznikom prielomu boli dnešné vrcholy na úrovni rieky. Stúpajúce (vyvrásňované) Pieniny nezmenili tok rieky, ale tá sa zarezávala do stúpajúceho pohoria. Rieka pritom využívala aj tektonické pukliny. Vzniklo 7 meandrov, po stranách sa vypínajú biele steny a bralá až do výšky 500 m nad riekou. Vedie tu náučný chodník a možno ho splaviť aj plťou. Nad podobným prielomom Lesníckeho potoka sa týčia stráne Osobitej skaly, Kače, Bystríka, či Bielej skaly.
V Pieninách nájdeme aj jaskyne. U nás je najzaujímavejšia Aksamitka. Je jednou z početných jaskýň zvaných dúpne. Aksamitka sa podľa bielych kvapľov nazýva ľudovo aj Mliečna diera. Údajne sa v nej v roku 1453 ukrýval bratrícky hajtman Aksamit. Našli sa tu kosti mohutných zvierat. Je vhodným prostredím pre netopiere a pre turistov je neprístupná. Aksamitka je v Haligovských skalách, ktoré sú severne od Haligoviec na pravej strane Lipníckeho potoka. Sú rozčlenené piatimi žľabmi a nájdeme na nej viaceré formy krasu. Najbližším turistickým chodníkom je chodník z Haligoviec do Lesnice.
Bohatstvo rastlinstva súvisí s geologickým podkladom a so zložitým vývojom územia, keď sa rastliny sťahovali. Pod vplyvom izolácie sa tvorili endemity. Patrí sem horčičník pieninský a púpava pieninská. Relikty sa zachovali vďaka tomu, že počas ľadovej doby ostali Pieniny nezaľadnené. Reliktom z predľadových dôb je borievka natatovou. Je tu veľa druhov, ktoré sa okrem Pienin nachádzajú len vo vzdialených krajinách. Napríklad králik Zawadského nájdeme v Pieninách a na Sibíri. V Haligovských skalách rastie poniklec slovenský a ometlina štíhla.
Najviac pôvodných druhov rastlín je v okolí Troch Korún, Holice a Kláštornej hory (posledné dve sú na našom území). Jedľa pokrýva 60 percent výmery národného parku, pričom smrek je na ústupe. Na strmých svahoch sa zachovali horské javoriny na vrcholoch relikty borovice, ktorá má vďaka drsným podmienkam bizardné tvary. Aby sa zachovali vzácne byliny, je potrebné kosiť lúky, aby nezarástli lesom. Kamienska tisina je severovýchodne od Stráňan. Sú tam pôvodné lesy s bukom, jedľou a tisom obyčajným. Posledným chráneným objektom je 18 líp pri Červenom kláštore. Niektoré majú obvod 6 m.
V Pieninách žije zvláštny druh netopiera - netopier dlhokrídly. Sú tu aj reliktné mäkkýše. Vyskytuje sa tu jazvec, kuna, mačka divá, rys, líška, srnec, sokoly, výr, ďateľ, tetrov, jašterice, salamandra, ale aj vzácne motýle (jasoň červenooký).
Dnes je na Dunajci vybudované Czorsztýnsko - Niedznická priehrada, ktorá zmenila rieku aj klímu prostredia. Leží medzi dvoma známymi hradmi, 5 km nad prielom Dunajca a vznila v roku 1995.
Autor: Ján Dzurdženík
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
