tohto kocúra doniesla domov pred 2 mesiacmi, tento sa správa zvláštne. Pohybuje sa opatrne, chvost má stiahnutý medzi zadné nohy, väčšinou sa cez deň v byte skrýva a na silnejšie podnety ako pračka a televízia reaguje triaškou, skučaním a chaotickým útekom, niekedy aj močí. Veterinárny lekár vylúčil klinické príčiny tohto stavu a odporučil mi vašu poradňu vo Víkende.
Zn.: Problémový kocúr
Odpoveď: Mačky z hľadiska etologického, zoopsychologického a animálno-psychiatrického majú svoje špecifiká, ktoré sa výrazne odlišujú od charakteristík psov. Základným rozdielom je individualizácia v sociálnom správaní mačiek, ako preddomestikačného dedičstva mačkovitých šeliem. Tento druh zvieraťa motivačne viac preferuje komfortné správanie (teplo, pohodlie, potrava), čiže teritorialitu, ako vlastných majiteľov, ktorí sú sociálne sekundárni.
Z týchto vlastností mačiek vyplývajú aj osobitné príčiny, vývoj, terapia, prevencia ich abnormálnych foriem správania. Najčastejšími etiologickými faktormi v tomto zmysle sú negatívne zážitky z raného obdobia vývoja - 2 až 7 týždňov veku a neskoršie frustrácie (obmedzovanie uspokojovania ich špecifických potrieb). Podobne aj terapia anomálnych foriem správania je odlišná u psov, u ktorých dominuje behaviorálna liečba, t. j. sociálne učenie. U mačiek je prvoradá psychofarmakologická a somotická terapia (kastrácia pri agresivite, atď.) A až potom behaviorálny liečebný prístup s kompenzačnými modifikáciami (mačky chované v bytoch). Tento druh zvieraťa však aj na psychofarmaká reaguje citlivo, individuálne a nie raz paradoxne (napr. sedatíva u nich vyvolávajú zvýšenú podráždenosť). Z tohto vyplýva, že mačka je zoopsychologicky principiálne komplikovaným pacientom.
U konkrétneho problému čitateľky je viac ako pravdepodobné, že ide o rozvinutú generalizovanú neurózu (emocionálna porucha správania bez priameho poškodenia mozgu) s prevahou strachovej a úzkostnej zložky. Neurózy u mačiek nie sú zriedkavé a ich liečba závisí od typu neurózy, ako aj ďalších súvislostí daného prípadu (plemeno, vek, včasná diagnóza, záujem a spolupráca majiteľa, atď.). Žiaľ, príznaky, ktoré popisuje majiteľka, sú typické pre už uvedenú formu neurózy, ktorá patrí medzi najkomplikovanejšie so všetkým, čo s tým súvisí. Poradenská služba v tomto prípade nie je aktuálna a žiada sa priama asistencia terapeuta.
Pre všeobecnú informovanosť je v takých situáciách primárna psychofarmakologická liečba, s prípadnou neskoršou aplikáciou niektorej z behaviorálnych modifikácií. Do úvahy prichádzajú trangilizéry (Diazepam inj., 1 - 2 mg), tricyklické antidepresíva, napr. kombinácia Propranolalu a Phenobarbitalu (1 - 2 mg. inj.). Liečbu začínať od nízkych dávok s postupným opatrným zvyšovaním. Pre úplnosť, pokiaľ sa jedná o ďalšie formy neuróz, častá je monosyptomatická forma (striekavé močenie po byte), ako aj excitačná neuróza stereotypného typu (časté a intenzívne lízanie končatín, slabín).
Prevencia abnormálnych foriem správania mačiek je teda obzvlášť aktuálna. Medzi jej základné kritériá patria: poznať chovateľské a zoopsychologické minimum, plemeno, vek osvojenia 3 - 7 týždňov, poznanie pôvodného chovateľského prostredia, dodržanie základnej chovnej zásady veľkosti bytu, pričom by ho mačka nemala celý vizuálne vnímať z jedného miesta, t. j. minimálne 2 miestnosti a bytové príslušenstvo.
Autor: MVDr. Anton HVOZDÍK, CSc.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
