legislatívno-právny odbor, do 30 dní by sa tak dostal do Národnej rady SR a schválený by mohol byť najneskôr v januári 2001. Základnou zmenou v navrhovanej novele je rozšírenie možností trestov o pomocné práce v obci.
"Od roku 1967 platí zákon o priestupkoch. Bol stavaný na socialistickú ústavu proti rozkrádaniu socialistického majetku a na priestupky proti verejnému poriadku a občianskemu spolunažívaniu. Išlo o takzvané zrýchlené konanie. Ten, kto sa dopustil priestupku, musel zaplatiť pokutu. Ak ju nezaplatil, bola mu strhnutá zo mzdy," povedal Jozef Kužma a dodal, že v súčasnosti je tento zákon neúčinný. "Dnes existuje skupina dlhodobo nezamestnaných. Týmto ľuďom nie je, ľudovo povedané, čo zobrať. Zo zákona sa dlhodobo vysmievajú, keďže nie je možné od nich dostať finančné prostriedky a nie je čo exekuovať."
Podľa jeho slov sa v jednom kraji rieši šesť až deväťtisíc priestupkov ročne, pričom pokuty sú od päťsto do desaťtisíc korún. Ak rátame priemer tisíc korún, vychádza to na deväť miliónov ročne. Tieto peniaze by mali ísť do príjmov obce, avšak keď páchatelia za priestupok nezaplatia, peniaze do obecnej pokladnice nejdú. Naopak. Ako uviedol J. Kužma, podľa zastaralej vyhlášky môže suma za pokutu pri priestupku narásť maximálne o 150 korún, "a všetky odvolacie konania, ktoré môže občan využiť, vyjdú štát až na dvadsaťtisíc. Funguje tu skupina ľudí, ktorá sa nám vysmieva minimálne už desať rokov".
Poslanec konkretizoval, že celkovo sa pri priestupkoch vyberie len 16 percent pokút a aj z toho je šesť percent dopravných priestupkov. "Naviac väčšinou zaplatia slušní občania, tí, ktorí sa priestupku dopustia ojedinelo." Nový zákon má situáciu riešiť tak, že v prípade, ak pokuta nebola obci uhradená, do 90 dní bude obec oprávnená nariadiť výkon rozhodnutia formou pomocných prác v obci. Takisto môže využiť primerané exekučné prostriedky. Deväťdesiatdňová lehota je podľa Kužmových slov na to, aby rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť a nemohol sa páchateľ viac proti nemu odvolávať.
Ako dodal, ak daná osoba nenastúpi na výkon rozhodnutia, bude sa to brať ako marenie úradného rozhodnutia a po dosiahnutí určitej vyčíslenej sumy sa bude brať už nie ako priestupok, ale ako trestný čin. A ten bude riešený prostredníctvom trestného poriadku.
Prečo vzišla iniciatíva na zmenu zákona až teraz? "Zákon je viazaný na novelu Ústavy SR, ktorá hovorí, že menšie pomocné práce v obci nie sú nútené práce," dôvodil Jozef Kužma, pričom zdôraznil, že v tejto súvislosti je pripravená doložka zlučiteľnosti s normami Európskej únie (Maastrichtská dohoda). Malé pomocné práce v obci nie sú podľa európskych dohovorov ani podľa slovenskej ústavy chápané ako nútené práce.
V praxi to znamená aj to, že proti rozhodnutiu sa po uplynutí lehoty nebude môcť páchateľ odvolať na európske inštitúcie. "Takéto zrýchlené súdnictvo pomôže udržiavať poriadok," uviedol poslanec Kužma a dodal, že navrhovanú zmenu zákona si pochvaľujú aj starostovia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
