František Sabol. Ako sám hovorí, behá od svojich 12 rokov a impulz k vytrvalostnému behu mu dal už nebohý metodik bardejovského futbalového štadióna Ján Marcinov. Uplynulý víkend bol František Sabol účastníkom košického maratónu. V celkovom poradí skončil na 33. mieste a medzi domácimi pretekármi obsadil pekné jedenáste miesto. Do dnešného dňa nabehal František Sabol 79-tisíc kilometrov, čo de facto znamená, že na dvojnásobné obehnutie zemegule mu chýba už len tritisíc kilometrov.

Najlepšie sa mu však behá v zime, keď mesačne zvládne od 600 do 700 kilometrov. V Rusku na maratónoch dobre obstál hlavne preto, že teplota bola pod bodom mrazu. "Teplota mínus tri stupne znamenala, že viacerí, hlavne černosi súťaž vzdávali," skonštatoval. V súvislosti so svojím pôsobením v Rusku František Sabol poznamenal, že pracovne prešiel celé Rusko. "Som vyučený obkladač." Pokračoval tým, že boli aj tri roky, keď už vôbec nebehal. No pracovný pobyt v Rusku všetko zmenil. "Prišla sobota - nedeľa a nebolo čo robiť. Iba ak byť Slovákom a piť do nemoty. A to som nechcel." Na našu otázku, či je teda abstinent, odpovedal: "Tvrdé nepijem vôbec. No teším sa, že skončí sezóna, lebo pivo mám rád."

Ironicky sa hovorí, že športom k trvalej invalidite. Máte nejaké zdravotné problémy? - spýtali sme sa. "S kĺbmi, preto som aj schudol štyri kilá, dnes vážim 54 kilogramov." Následne uviedol, že má výšku 175 centimetrov. Súvisí to schudnutie s košickým maratónom? "Príprava bola tvrdá.Nešiel som ale na doraz. Rezervy som si nechával pre Paríž." Tu František Sabol poznamenal, že cíti sa vo forme, lebo päť kilometrov hravo zabehne za 14 minút a nejaké drobné. Tiež uviedol, že na maratón do Paríža je prihlásených 7280 bežcov z celého sveta a rád by skončil v prvej stovke. "Mám na to," skonštatoval.

František Sabol celkove už zabehol 28 maratónov a 43 polmaratónov. "Dvakrát som preteky vzdal. Skrátka som sa presilil. Podlomili sa mi kolená a ostal som kľačať." Ako podotkol, dnes už pred pretekami dodržuje prísny režim. "Nejem vajíčka, mlieko, skrátka žiadne tuky." Zato obľubuje cestoviny, ryžu, ovocie, ako banány a kiwi. Tiež denne vypije sedem litrov vody. Tiež povedal, že kto chce behať maratón, musí si toho veľa nabehať, lebo bez tréningu to nejde. "Ja som behal v kuse už aj sto kilometrov," povedal maratónec Sabol a podotkol, že je rozdiel behať maratón alebo robiť šprint, lebo šprint nie je jeho silná stránka. "Na stovku ma obehne aj futbalista." Podľa Františka Sabola je pri maratónskom behu základom dobré dýchanie. "Dýcham ústami. Celkove je tento šport veľmi náročný na psychiku. Po desiatich kilometroch behu napríklad už nevnímam nič, iba priamu čiaru - na cieľ."

Po parížskom maratóne sa v novembri chystá František Sabol ešte na maratón v Londýne. A na budúci rok by si rád išiel zabehať do New Yorku. "Je to sen každého dobrého maratónca. Veď tam sa zvyčajne sa na štarte zíde 17-tisíc bežcov," skonštatoval. O svojej bežeckej budúcnosti F. Sabol hovorí, že by chcel potiahnuť do štyridsiatky, kedy pre neho skončí hlavná kategória. A potom ešte, ako veterán - teda v dôchodkovom veku. "S behom sa nedá skončiť, nedá sa vynechať. Je to ako choroba..."

František Sabol o svojej rodine povedal, že má tri deti. Trinásťročnú dcéru, jedenásťročného syna a päťmesačné bábätko. "Manželka sa hnevá, lebo málo som doma, denne prichádzam domov o deviatej večer. Trénujem totiž dvojfázovo - ráno aj večer. Okrem toho chodím aj do práce. Mám živnosť ako obkladač." Pokračoval tým, že manželke pomáha aj napriek svojej zaneprázdnenosti. "Rád varím. Doma stojím pri hrncoch každú nedeľu. Veľmi rád mám čínsku kuchyňu, skrátka veľa zeleniny. A keď treba ešte aj upečiem. Pôvodne som chcel byť cukrár, ale otec povedal, že to nie je pre chlapa." O peniazoch v maratónskom športe F. Sabol hovorí, že je s nimi ťažko. V ústrety mu však vychádza obecný úrad i podnikatelia z Raslavíc. Tak po tisíc korún.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.