V Čechách aj na Slovensku poklesla jeho spotreba zhruba o 30 percent. Na rozdiel od Slovenska, tu sa však znížila tiež cena hydiny, ktorá predstavuje jednu z jeho možných alternatív v potravinovom reťazci.
"U nás sa zatiaľ zmeny na trhu nepodarilo preniesť do cenovej politiky. Producenti hydiny totiž rýchlo zaregistrovali zvýšený záujem zo strany spracovateľov i predajcov a preto zatiaľ neboli nútení znižovať ceny, skôr naopak. V porovnaní s minulým rokom ceny u chovateľov dokonca ešte stúpli. Kým vlani sme vykupovali kilogram hydiny za 28, teraz až za 35 korún. Tento nárast považuje za dôsledok zvýšeného dopytu," informoval nás ekonomický riaditeľ spoločnosti Podtatranská hydina, a. s., v Kežmarku Ing. František Kalafut (vpravo). Podľa neho, záujem občana o hydinu v ostatných mesiacoch narástol natoľko, že kežmarská firma zvýšila produktivitu o 30 percent na tržbách i obrate. Na druhej strane, napriek tomu napočíta v blízkej budúcnosti s poklesom ceny hydiny. Ako dôvod uviedol predpokladaný nárast cien za plyn, pohonné hmoty a elektriku. "V praxi to znamená, že tých dnešných 62 až 65 korún za kilogram bez dane z pridanej hodnoty by malo zostať v platnosti aj naďalej," uviedol ďalej riaditeľ firmy Ján Kalafut (vľavo).
Hoci sa kežmarská spoločnosť orientuje predovšetkým na produkciu hydiny a hydinových výrobkov, spracováva tiež bravčové mäso a divinu. "Práve časť produkcie diviny smeruje na trhy Európskej únie a to i napriek sprísneným hygienickým opatreniam. Práve tie nám však spôsobili isté problémy, pretože mäso idúce na export nemôžeme skladovať dlhšie ako 14 dní a počas dvoch týždňov je mimoriadne obtiažne naplniť a vyexpedovať 20-tonový kamión," uviedol ďalej ekonomický námestník a dodal, že aj to je dôvod, prečo divina z Podtatranskej hydiny končí hlavne na stoloch tatranských hotelov.
I keď sa cenotvorba na Slovensku hýbe len pomaly, predsa len má zvýšenie tržieb pozitívny vplyv tiež na vývin zamestnanosti v spoločnosti. V stave zamestnancov pribudlo 25 nových pracovníkov. Firma investovala bezmála 14 miliónov do nových technológií vzduchového chladenia, porcovacieho stroja a kalibrovaného balenia.
Nás zaujímalo tiež, ako je to s krmivom pre hydinu. "Je pravda, že sa používajú tiež mäsovokostné múčky. Je to však pod dozorom veterinárov a hygienikov. Verím však, že v blízkej budúcnosti sa od toho úplne upustí," konštatoval riaditeľ firmy, ktorá má vlastnú farmu v Spišských Tomášovciach, kde momentálne šesťkrát do roka "vychrlia" v jednorazovom zástave po 120 tisíc kusov hydiny. Ako uviedol na záver, momentálne problémy s hovädzím mäsom by mohli preniesť nárast spotreby hydiny natoľko, že sa tento údaj aspoň priblíži k celoeurópskemu priemeru. Dnešných 17 kilogramov na hlavu totiž za spomenutým priemerom ešte stále zaostáva o päť kilogramov.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.