výkonu, ktorý podáva na javisku, môže zdať, že cvičenie nepotrebuje. Ako teda relaxuje, keď práve nie je na turné? "Obávam sa, že toho veľa nenarelaxujem, skôr sa uchyľujem k tomu extrémnejšiemu riešeniu. Keď mám toho veľa, sem tam siahnem po nejakej tej tabletke proti bolesti alebo na uvoľnenie stresu. Desať až štrnásť hodín denne totiž strávim prácou, teda hraním."

Bočáky máva, ale nie v rámci relaxu, smeje sa Henry, ktorý si za ten svet nevedel spomenúť na nejaký koníček, ktorý by nemal čo do činenia s hudbou.

Naveľa uviedol nejaké to pasívne pozeranie filmov, ale opäť z prevažnej väčšiny kvôli ich sprievodnej hudbe. "Zaujíma ma, ako to robia ozajstní profesionáli a porovnávam to s našou produkciou. Učím sa od nich. Sledujem ako je film profesionálne stvárnený, aký je obraz, réžia a vôbec celková idea, ako dosiahnuť uspokojivú komunikáciu s publikom," menuje Henry Tóth a nezabudne dodať, že podľa neho najkreatívnejšie mozgy tejto branže sú práve v Hollyvoode. "Som relatívne komerčne naladený, podobne ako väčšina našej populácie a tak si zgustnem pri režisérskych menách ako Stone, Tarantino, ale i Luc Besson. Zbožňujem Passolliniho, napriek tomu, že ho mnohí označujú za "úchyla". Z jeho filmu "Saló alebo 120 dní Sodomy" som mal dosť dlho hlbokú traumu."

Obľúbený herec? Napokon si spomenul na Jeana Renoa, s ktorým videl každý film. "Klamal by som, keby som povedal, že veľa čítam, aby som sa mohol nejako intelektuálne vyžívať či duchovne rásť prostredníctvom knižiek. Mám ich niekoľko rozčítaných, najčastejšie ide o rôzne životné postrehy veľkých umelcov. Tam sú také tie veľké pravdy, ktoré sa mi najčastejšie potvrdia i v živote."

A čo cestovanie? Henry je známy svojimi príležitostnými cestami za veľkú mláku, má aj nejakú vysnívanú krajinu svojho srdca? Odpoveď opäť strohá.

"Amerika. Ale nemôžem povedať, že som tam ako doma, lebo ešte nie som v takej situácii, že by som si tam mohol vycestovať, kedy sa mi zachce. No táto krajina mi vyhovuje svojou multikultúrnou spoločnosťou."

Na materiálnych veciach mu vraj nezáleží, záleží mu však na sebe samom a vlastnom imidži? Henry, čo ti hovorí slovo móda? "Je mi úplne jedno, v čom chodím. Sem tam mi členovia kapely vyčítajú, že chodím vkuse v tých istých kožených gatiach. Ale keď idem na niekoľko dní na zájazd, je to strašne praktické, keď sa koža zašpiní, len sa to proste utrie handričkou a nemusím si so sebou brať práčku alebo naháňať nejakú práčovňu," hovorí a nezabudne podotknúť, že mindráky typu, som umelec, musím sa odlišovať, nepozná.

"Celé leto som behal v trenkách a teraz v kožákoch, no čo? Ale urobil som určitý pokrok, lebo kožené špicaté čižmy k nim už neobúvam."

Pri otázke jedla ho dobrá nálada neopúšťa. "Stačí na mňa pozrieť a vieš koľko bije. Hoci nezjem všetko, vyberám si, ale potom zjem o to viac. Zbožňujem taliansku a čínsku kuchyňu. Cestovinky, dobrú ryžu, chrumkavú kačičku. Nič mi nehovorí česká kuchyňa to ich bravčo-knedlo-zelo je pre mňa primastné. Snažím sa stravovať zdravšie." Alkohol vraj nepil ani nepamätá, údajne mu nechýba. Nemá naň čas a často jazdí autom. K šťastiu mu stačí obyčajná minerálka, opojenie dosahuje iným spôsobom. K nerestiam môže zaradiť asi fajčenie, okolie mu vytýka, že mu, slušne napísané, preskakuje. "Ak by som bol fixne niekde zamestnaný, bol by som strašný fluktuant, nedokázal by som pravidelne niekam dochádzať, lebo som nenormálne lenivý. Som relatívne ješitný a ťažko odpúšťam klamstvo. No a nedokážem prísť nikam presne."

Hovorí ti niečo domáce kutilstvo? "V tomto som totálny idiot. Klinec by som možno ešte niekde pribil, ale také, že namontovať žiarovku či zapnúť práčku a podobne, pre kristove rany dajte mi s tým pokoj, to vždy robili moje priateľky. Jediné čo dokážem, je urobiť si poriadok, lebo na bordel som citlivý. Dokonca i povysávam a umyjem riad, ale kutilstvo v žiadnom prípade. Tým, že vôbec nie som technický typ, by som mal možno problém zapnúť si televízor, kebyže nemám diaľkové ovládanie." smeje sa Henry sám zo seba.

Ako na záver dodal, čo do motorizmu, je jeho odporcom, ale nechtiac ho musí využívať. Kedysi, keď vyučoval v Rakúsku, kupoval si každý rok iné auto, dnes nemá pre tento dopravný prostriedok veľký zmysel a všetky poniaze, ktorých nemá nikdy nazvyš, vráža bez ľútosti do hudby.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.