len päťdesiat ľudí, ktorí dokázali zdolať najvyššie vrcholy na siedmich kontinentoch. Medzi nich sa pokúša dostať aj Popradčan Peter Hámor. Vlastný projekt nazvaný Tramtária Seven Summits začal napĺňať v okamihu, keď pred troma rokmi vystúpil na najvyšší vrchol sveta - Mount Everest (8848 metrov nad morom). Vtedy sa rozhodol, že ak už má na svojom konte najväčší spomedzi klenotov, že by sa patrilo skompletizovať celú zbierku.
Aká je filozofia tohto projektu?
- Motív vystúpiť na najvyššie vrcholy siemich kontinentov je hlavným leitmotívom. Zvolil som si tiež osobité poradie zdolávania jednotlivých vrcholov. Prednosť majú tie náročnejšie. V žiadnom prípade však nechcem podceňovať zvyšné, ktoré sa radia medzi menej zložité len vďaka tomu, že nepatria medzi extrémne. Majú však svoje osobitosti, s ktorými sa človek nestretne nikde inde na svete.
Prvým človekom, ktorý skompletizoval sedem vrcholov, bol legendárny Rakúšan Reinhold Messner. Je aj v tomto prípade tvojím vzorom?
- Veľmi si vážim jeho športové výkony. K spomenutej sedmičke si pridal aj severný a južný pól, z čoho je vidieť, že nie je len horolezcom. Na druhej strane však nie je mojím športovým idolom a ani nechcem liezť presne podľa neho. Radšej mám iných lezcov, športovcov a nie dobrodruhov.
Prvý bol Mt. Everest. Ktorý bude nasledovať ďalej?
- Everestom som začal a momentálne intenzívne uvažujem nad tým, že by som ho mohol zdolať aj na záver celého projektu. Dnes však už nie je jediný. Vlani, týždeň po Medzinárodnom festivale horských filmov, som vycestoval do Novej Guiney, kde som vyliezol na Puntjak Jaya, ktorý je najvyšším vrcholom v Austrálii a Oceánii. Okrem toho, táto hora nesie aj druhý názov - Carstensz Pyramide (4884 m). Jej zdolanie je náročné predovšetkým kvôli organizácii výpravy. Dostať sa pod kopec je takpovediac dielom náhody, pretože v kraji ľudožrútov sa nedá prakticky nič zmenežovať. Navyše sme tam prišli v čase občianskej vojny, strieľalo sa a hrozilo uzatvorenie ostrova pred návštevníkmi.
Z tropického pralesa na ľadovú Aljašku...
- V lete som bol na najvyššom vrchole Severnej Ameriky a vychutnal som si aljašského velikána Mount McKinley (6194 m). Jeho osobitosťou je, že sa tu treba popasovať s mimoriadne náročnými klimatickými podmienkami. Navyše, je tu vyššie prevýšenie zo základného tábora na vrchol ako u Mt. Everestu. Začína sa v tisíc metroch a lezie sa až do 6200-metrovej nadmorskej výšky. Tu bolo zaujímavé, že v rámci aklimatizácie sa mi podarilo dostať sa až na vrchol a zostúpiť naspäť. A potom som po opadnutí stresu, že už "nemusím" vzhľadom na záväzky voči sponzorom a ďalším zainteresovaným osobám, vyliezol som na vrchol ešte raz, avšak už podstatne ťažšou cestou ako pri premiére.
Teraz by už podľa plánu mali nasledovať ľahšie spomedzi vrcholov. V tejto súvislosti, je možné hovoriť o kopci v reláciách - ľahký alebo ťažký?
- V žiadnom prípade ich nechcem podceňovať, ale v týchto niekoľkých prípadoch je pravdepodobnosť, že sa dostanem až na vrchol, pomerne vysoká. Hneď po festivale začínam v túto neskorú jeseň výstupom na africké Kilimandžáro. Tam sa práve teraz končí obdobie dažďov, v novembri a decembri by sa malo počasie ustáliť. Nebude to však len obyčajná prechádzka. Je pravdou, že dve cesty sú tam ľahké, ale dajú sa použiť aj lezecké výstupy. Rozhodnem sa podľa aktuálnych podmienok.
Podľa časového plánu zrejme uvažuješ o zrýchlení rytmu zdolávania vybratých kopcov.
- Hneď ako sa vrátim, plánujem vycestovať do Južnej Ameriky a počas tamojšieho leta vystúpiť na Aconcaguu (6960 m). Počítam, že to nebude síce jednoduché, ale na druhej strane zase ani nie príliš komplikované. No a na rok v lete by som chcel zdolať Elbrus (5642 m). Od tohto kopca očakávam, že mi dá viacej možností na vedľajšie "zábavky". Z vrcholu sa dá napríklad zlyžovať alebo zletieť na padáku. Zoberiem si oboje a na mieste uvidím, čo sa bude dať robiť.
Väčšina školákov vie, že najvyšším vrcholom Európy je predsa Mt. Blanc. Znamená to, že si posunul hranicu kontinentu ďalej na východ?
- Dá sa to aj tak povedať, ale pointa je niekde inde. Mt. Blanc je síce pekný kopec, ale Elbrus je vyšší a náročnejší. Vystihuje to tiež filozofiu akcie Seven Summits. Nejde mi totiž o to, aby som sa čo najskôr vyšplhal na sedem vybraných vrcholov, ale aj o to, aby som podal istý výkon a aby som mohol byť so svojím počínaním spokojný. Podobne to bolo v prípade Carstensz Pyramid. Mohol som ísť napríklad na austrálsky Mt. Cosciuszko, ale to by v porovnaní s takmer päťtisícmetrovou horou v džungli určite nebolo ono.
Nakoniec príde na rad Antarktída s Mount Vinson (5140 m).
- Na túto horu sa dá vyliezť pomerne jednoducho. Problém je však v cene. Je to bezpochyby jeden z najdrahších kopcov na svete. Príčinou je skutočnosť, že Antarktída je územím, kde neexistuje konkurencia cestovných kancelárií. Všetko má pod palcom jediná agentúra a tá drží ceny na takmer nezaplatiteľnej úrovni. Bez výdatnej pomoci sponzorov sa tam prakticky nedá dostať. Ale keď sa dostanem do základného tábora, na vrchol by už nemal byť problém dostať sa. Očakávam ľahký horolezecký alebo ťažší turistický terén. Kvôli tomu, aby aj táto akcia niesla punc športového výkonu, uvažoval som nad tým, že z letiska do spomenutého základného tábora prejdem tristokilometrový úsek po vlastnej osi.
Medzi ľuďmi od fachu si známy tým, že si skompletizoval tzv. Alpskú trilógiu pozostávajúcu zo severnej steny Matterhornu (4482 m), severnej steny Grandes Jorasses (4208 m) a severnej steny Eigeru (3970 m). Je ešte o čo stáť?
- Momentálne nemám vybranú žiadnu z náročných ciest v niektorej z problémových severných stien. Je však možné, že po skompletizovaní Seven Summits mi niečo napadne.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
