sezónou spod Vihorlatu na hosťovanie.

Doposiaľ hrala 175 centimetrov vysoká volejbalistka v republikových súťažiach vždy iba za Humenné, prechod do mladého košického kolektívu jej však nerobil najmenší problém. "Ja som veľmi adaptabilný typ, takže po tejto stránke je to naozaj bez problémov," pritakala L. Vasilcová. Napokon, s Košičankami sa pozná z účinkovania v prvej lige, či vysokoškolských turnajov. Premiéru v drese slávistiek má za sebou. Čo sa týka výsledku, úspešná nebola, lebo východniarky prehrali so silnou Senicou hladko 0:3. "No, nečakala som, že by sme vyhrali. Až takou optimistkou som nebola. Myslím si však, že sme favorizované Seničanky mohli potrápiť viac." L. Vasilcová rozhodne nečakala ani to, že pri debute v košickom tíme si hneď spôsobí škaredý úraz. "Tak, to je pravda. Naozaj by som v živote nepovedala, že si takto sama v strede ihriska rozbijem hlavu. Humenčanky ma podpichovali, že som sa veru za Košice poriadne obetovala, keď v humenskom drese sa mi to za celý čas nestalo a teraz idem hrať prvýkrát inde a hneď si až hlavu rozbijem," teraz už aj s úsmevom sa k nepríjemnej udalosti vracia posila UPJŠ. Všetko sa to zomlelo v druhom sete súboja proti Senici. "Bola som vzadu a videla som, že súperka ide uliať loptu. Periférne som si však všimla, že naša hráčka vpredu práve urobila opačný polkrok dozadu. Tak som sa rozhodla, že loptu zoberiem ja. Bolo to však dosť ďaleko a v polovici cesty som zaskratovala a nedokončila som pohyb. Práve na tú nerozhodnosť som doplatila. Neustála som to a v tej rýchlosti som pekne napálila hlavou do parkiet." Boli aj hviezdičky? "Hviezdičky nie. Bolela ma hlava, aj sa mi točila, ale krv som napríklad vôbec nevidela. Ešte sme hrali ďalej a až keď sa na mňa spoluhráčka otočila a začala kričať, že mi tečie krv, vtedy som si to uvedomila aj ja." Po krátkom ošetrení sa však Vasilcová hrdinsky vrátila do hry a stretnutie napokon dokončila, akoby sa vôbec nič nestalo. "Horšie to už bolo po zápase, to priznávam. Cestou domov ma dosť bolela hlava. Nevedela som sa rozhodnúť, či to dať zašívať, alebo nie, ale doma sa na to pozrel lekár a povedal, že sa to musí zašiť." A tak má na svoju premiéru v košickom drese 26-ročná hráčka pamiatku. "Spravili mi jeden steh, ale nitôčky mám dve, lebo mi to potiahli vnútorne, takže to vyzerá, akoby som mala stehy dva. V minulosti sa mi však pri volejbale stalo už aj horšie zranenie, vtedy mi museli operovať ľavý meniskus."

Vráťme sa však späť k samotnej hre. Košičanky sa v 2. dvojkole extraligy predstavia dnes večer v Žiline a zajtra dopoludnia u svojich starých známych z minuloročnej baráže - v Dolnom Kubíne. A to už sú - na rozdiel od Senice - súperky, s ktorými by sa mohol podariť aj nejaký ten dobrý výsledok. "Mohol. Podľa výsledkov prvého kola si myslím, že to môže vyzerať zaujímavo. Predpokladám, že by to mohli byť päťsetové zápasy. Stať sa môže všetko." A na akom poste je vlastne novicka v Slávii najviac doma? "To by som aj ja rada vedela," usmiala sa L. Vasilcová. "Začínala som na smeči, ale dokážem hrať na každom poste. Najviac mi však asi sedí smeč a 'účko'."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.