najjasnejšie, je český film Musíme si pomáhat. Práve ten jej priniesol úspech v podobe Zlatého českého leva za ženský herecký výkon a reálne filmu "hrozila" v dobrom slova zmysle aj nominácia na Oscara. Reč nemôže byť o nikom inom ako o slovenskej herečke Anne Šiškovej, ktorá sa v minulom týždni objavila aj v predstavení Obchod na korze s Divadlom Astorka - Korzo 90 v Spišskej Novej Vsi.

Akú skúsenosť vám priniesol mimoriadne úspešný film Musíme si pomáhat a ako sa vám hralo s Bolkom Polívkom?

"Je to moja prvá skúsenosť vôbec s českým filmom, aj českým režisérom. Nikoho som predtým nepoznala a všetkých som spoznala až tam. Až na Bolka, s ktorým som sa stretla niekoľkokrát predtým na rôznych predstaveniach. Tá skúsenosť je obrovská a práca na filme bola trochu odlišná od ostatných filmov, pretože som mala veľkú možnosť zasahovať či už do scenára a vôbec - do všetkého. Boli sme tím ľudí, ktorí hovorili svoj názor na všetko. Robilo sa to kolektívne a režisér nás nabádal ku improvizácii, takže to bolo veľmi tvorivé. No a s Bolkom, to bola pre mňa veľká škola herectva, pretože je to úžasný človek a fantastický herec."

Účinkujete v divadelnom predstavení Obchod na korze. Ako hodnotíte pôvodný film a novospracovanú divadelnú verziu?

"Nedá sa to porovnať, divadlo je úplne iná práca už len tým, že je tam priamo divák. Mám tu veľmi malú rolu a povedala by som, že som tu len taký výtvarný objekt( smiech). My sme v Astorke kolektív ľudí, ktorí hrajú raz malé, raz veľké postavy. Takto sa striedame a pomáhame si a keďže je nás len dvanásť, na každého príde, každý má svoj repertoár, kde sa predvedie."

Každý má svoj vnútorný indikátor, vnútornú latku kvality. Dá sa povedať, že film Musíme si pomáhat je vaším hereckým vrcholom aj z vášho pohľadu, nielen z hľadiska miery popularity?

"Moje pocity a pohľady na samu seba sú iné ako z iných pohľadov. Myslím, že každý herec je vždy sám so sebou nespokojný. Aj ja si stále myslím, že som to mohla urobiť lepšie, že je tam priestor, kde sa dalo niečo viac, ale to je asi sebakritika každého. Je šťastie aj náhoda, že tento film vystrelil tak vysoko a neostal nepovšimnutý. Keby ho nevyniesli na Oscarov, nič by sa nedialo a bol by to taký istý herecký výkon, aké som podala už niekoľkokrát, len si to nikto nevšimol. Ale bol to práve tento film, ktorý prešiel celým Slovenskom, Amerikou a teraz ide dokonca aj v Japonsku."

Do akej miery vás formuje popularita? Myslíte si, že ste typ, ktorý takýto piedestál nepokazí?

"Človek si musí dávať pozor, aby z toho nezblbol. Snažím sa vystupovať pred ľuďmi, z čoho som mala možno trochu aj trému. Musím vedieť hovoriť za seba, čo si myslím, vystupovať na tlačovkách, naučiť sa formulovať vety, takže je to určitý stres, keď ste

vystavený nátlaku novinárov. Niekedy je popularita veľmi príjemná, inokedy nie, ale nie je najpodstatnejšia. Sú aj dôležitejšie veci. Som presvedčená, že by ma popularita nedokázala pokaziť, určite nie, už som na to dosť stará (smiech)."

Žijete s režisérom a hercom J. Nvotom. Prebiehajú u vás domáce kritické seansy, kto kde zlyhal a čo komu profesionálne nevyšlo?

"Áno, hovoríme si tieto veci úplne otvorene, ale skôr tak, že si nepovieme iba to, že bolo niečo hrozné, ale aj to, prečo to také bolo a ako by sa to dalo vylepšiť. Snažíme sa to posunúť dopredu, nie iba znegovať toho druhého alebo ho uraziť, to by nemalo zmysel.

Nedotkne sa ma, ak ma manžel skritizuje, naopak, som mu za to povďačná. To robíme aj medzi kolegami. Čo môže byť pre herca viac ako keď mu niekto povie nejakú pripomienku. To ho predsa posunie ďalej, aby bol lepší."

Stretli ste sa počas svojej hereckej kariéry s tým, že ste museli hrať s človekom, s ktorým ste si ľudsky nerozumeli?

"Ešte na začiatku som mala nejaké konflikty s jedným kolegom, s ktorým sme sa potom, keď ma spoznal lepšie, veľmi spriatelili. Ale zo začiatku ma hrozne neznášal a boli to muky hrať s ním na javisku. Myslím, že teraz by som to nezvládla, vtedy som bola plná entuziazmu a myslela som si, že to patrí k tomu, ale nepatrí, takto sa hrať nedá. Treba si vyčistiť stôl."

Aká herecká rola zatiaľ vo vašom talóne tajných želaní chýba?

"Teraz idem točiť film s manželom Jurajom, kde hrám takú strednú postavu a želala by som si urobiť ju dobre. Už dlhé roky túžim po úlohe Anny Kareninovej, ale to sa mi nemusí vôbec podariť. Je ešte veľa hier, ktoré sa mi páčia."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.