Deväť mesiacov v "zelenom" je pre niekoho veľa (väčšinou na začiatku) a niekomu je úplne jedno ako dlho na vojne bude.
Ale poďme pekne od začiatku. Odkedy sa základná vojenská služba (ZVS) skrátila z pôvodných 24 na terajších 9 mesiacov, sa odvedení branci možno aj tešia, že na čas "vypadnú" z domu. Záleží ale, kam a kedy vypadnú. Keď majú obálku s povolávacím rozkazom (PR) v ruke, v hlave sa im premietajú miesta, na ktoré by ich okresná vojenská správa (OVS) mohla poslať "slúžiť vlasti". Potom sa to ide osláviť do najbližšieho podniku.
Deň odchodu je plný stresu. Ráno sa ešte rýchlo rozlúčiť s rodinkou, vybozkávať frajerku, na stanici s kamarátmi zapiť posledné chvíle civilu a nasadnúť na vlak (alebo autobus). Počas cesty sa hladina alkoholu v krvi zvýši natoľko, že poniektorí si z prvého dňa vôbec nič nepamätajú. Tí triezvejší naň však tak skoro nezabudnú... Na stiesňujúci pocit pred bránou, že "tu" budem 9 mesiacov a možno aj o niečo dlhšie". Začiatky sú ťažké - ako všade. Zvykať si na vojenský režim, na nových ľudí, učiť sa nové veci. Prvý mesiac (tzv. prijímač) sa chlapci učia pochodovať, zdraviť, strieľať - základné veci. Prijímač sa ukončí slávnostnou vojenskou prísahou. Po nej sa vojaci prvýkrát dostanú domov. Potom ich rozdelia na roty podľa pridelených funkcií. Niektorých odošlú na rôzne výcvikové kurzy k iným vojenským útvarom. Na rote je zaužívaný nepísaný zákon, ktorý hovorí, že "klepnuté myši" (myši - najmladší nástupný termín) si nemusia svoje povinnosti plniť až tak svedomito ako tí ostatní - neklepnutí. "Klepačka" je niečo ako neoficiálne povyšovanie medzi vojakmi (žiadne vyššie hodnosti...). Celý tento akt je všade iný. Niekde stačí ak mladí zaplatia starým všetko, čo v krčme vypijú, inde sa platí v hotovosti "na ruku" určitá suma (400 - 800 Sk, niekde aj viac). K tomu sa prirátajú výdavky na alkoholickú oslavu a ostrieľaní spravia nováčikom nejakú volovinu (napr. odtrhnú im gombíky na všetkom oblečení a na spacáku, alebo "myšiam vyprášia kožuch" - dostanú toľko rán opaskom po zadku, koľko dní do civilu majú starí, ...). Do poddôstojníckej školy (PŠ) odchádzajú vojaci niekoľko dní po narukovaní. Sú tam takmer 3 mesiace (z čoho prvý je prijímač). Po návrate k svojim materským útvarom ich zvyčajne povýšia. Potom majú o niečo väčší mesačný žold (ale aj väčšiu zodpovednosť).
Pravdepodobne vás bude zaujímať, tzv. "šikan". Existuje veľmi veľa podôb tejto "zábavy", ktoré majú aj dosť rozmanité názvy, napr.: korytnačka, výťah, jukebox, odber krvi. Niektoré sú dosť bolestivé, iné strápnia obeť natoľko, že o tom radšej vôbec nerozpráva. Tu sú niektoré z nich:
Jukebox - obeť vlezie do skrine, ktorú potom zatvoria (zamknú), dovnútra mu hodia nejakú drobnú mincu a "zaželajú" si pesničku, tomu vo vnútri neostáva nič iné len ju zaspievať
Korytnačka - medzi dva matrace si ľahne obeť, matrace sa zviažu aby sa korytnačka nerozpadla a potom stačí už len pozerať ako toto milé zvieratko prekonáva všelijaké prekážky (lezie pod posteľ, snaží sa obrátiť z brucha na chrbát a opačne ...)
Do konca vojny "ťahajú" všetci vojaci rôzne služby. Veľmi populárna je kuchyňa, dozor nad jednotkou, stráž... Potom za služby alebo kontrolné cvičenia dostávajú odmeny, pochvaly a "opušťáky". Ale môžu dostať aj tresty. Trestov je viac. Naprílad zákaz vychádzok, pokarhanie, či "basa", ktorú potom treba nadslúžiť. Odchod do "civilu" je udalosť najočakávanejšia. Odpočítavanie posledných dní, hodín a konečne si zakričať vytúžený "CIVIL", poslednýkrát prejsť bránou, ktorá udávala hranicu medzi životom a disciplínou.
Autor: Maroš Halža
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
