života. Naši predkovia Slovania, udržiavali výrazný kult stromov. Neboli to však len oni. Podobne si uctievali stromy starí Germani, Škandinávci, Indovia, či Indiáni. Aj keď slovami nevedeli vyjadriť úctu stromom, robili to obradmi a rituálmi. Známe slová Indíry Ghándiovej: Prežitie ľudstva závisí od prežitia rastlín a živočíchov, sú výstražným mementom pre celý svet. I dnešný človek je bytostne späty so stromami. V Trebišovskom okrese máme mnoho stromov, ktoré si zaslúžia úctu. Sú to predovšetkým tie, ktoré sú ozdobou chránených parkov. Medzi nimi dominuje trebišovský s rozlohou vyše 60 hektárov. Jeho skladba patrí medzi najrozmanitejšie parky na Slovensku. Rozmanitosťou sa môžu pýšiť aj parky v Parchovanoch, Kazimíri a v Bieli i na ďalších miestach s významnými dubmi solitérmi. Pôvodné severoamerické platany sú ozdobou trebišovského a bieľskeho parku, ale aj zelene vo Veľatoch. Dve clivé smutné vŕby krášlia stred Novosadu. Na pokraji cesty pri Zemplínskom Branči rastie starý brest, ktorý donedávna chránil Božie múky. Najvýznamnejším parkom je trebišovský, ktorý v minulosti bol zátopovým územím a dnes je oázou zelene. Je to však len omrvinka z toho, čo sa v okrese skutočne nachádza a rastie bez významnejšej pozornosti obyvateľov a návštevníkov. Strom ešte nikdy človeku neublížil. Treba ho však počúvať a rozumieť mu. Aj slávny Albert Schweitzer v hymne na poctu stromov hovorí: Ó, podivuhodné stromy, moji starí priatelia, ktorých som ctil, keď človek vo mne vzbudzoval odpor, a ktoré som od toho času začal milovať ešte čistejšou oddanosťou.
Autor: Jozef Bumbera, Trebišov
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
