surovinou na parádne paláce zbohatlíkov. V minulosti ju potrebovali najbiednejší, dnes najbohatší. Boli roky, keď o trstinu bol len minimálny záujem. Až v ostatných rokov jej prichádzajú mnohí na chuť. Nielen tam, kde má chrániť pred chladom, dažďom a slnečnými lúčmi. Niektoré firmy ju za devízy dovážajú zo zahraničia, najčastejšie zo susedného Maďarska. Pritom aj u nás je dosť nevyužitých močiarov, ktoré by mohli ušetriť valuty. Najmä obce by mali hodnotnejšie využívať možnosti, ktoré im močiare prinášajú. Nemusí to byť len surovina na rohože, pre záhradkárov, lesníkov, štukatérov. Aj tu však platí zásada, aby sme nenarušili kolobeh v prírode. Trstina je často miestom hniezdenia vodných vtákov. V niektorých regiónoch Zemplína sa v močiaroch zdržujú vzácne korytnačky. To všetko by mohlo doplatiť na nerozumné rozhodnutia o ťažbe trstiny. Tŕstie sa zbiera v zimných mesiacoch, čo umožňuje mimosezónne využitie pracovných síl poľnohospodárskych družstiev. Pre menej náročných a nekvalifikovaných sú tu veľké možnosti najmä na Východoslovenskej nížine. Pri kooperácii s ochrancami prírody by to mohla byť zaujímavá činnosť v spracovateľských kapacitách. V zemplínskych močiaroch sa skrývajú zatiaľ neodhalené možnosti na finančný zisk.
Autor: J. Trebišovský
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
