prevádzky tejto trate. Pasažieri vlaku, ktorý mal zastávky v Úpore, Trebišove, Bánovciach nad Ondavou , Michalovciach, Strážskom a Humennom, sa pri príležitosti sobotňajších osláv, stali na michalovskej železničnej stanici, svedkami odhalenia pamätnej tabule. Tá by mala železničiarom i cestujúcim pripomínať okrúhle jubileum železničnej trate, prechádzajúcej naprieč Zemplínom. Súčasťou programu v Humennom boli výstavy modelov rušňov a obrazov so železničnou tematikou.
Hoci sa príchod slávnostného vlaku na michalovskú stanicu posunul o viac ako dvadsať minút, desiatky detí sa parnej lokomotívy predsa len dočkali. Parný rušeň, ktorý poskytlo popradské železničné depo sa tak stal, aj napriek prítomnosti viacerých lokálnych politikov, či ministerských úradníkov, atrakciou číslo jeden. Je to jediný funkčný parný rušeň na východnom Slovensku. Železničiari ho pre jeho pestrofarebné sfarbenie volali papagáj. Tieto typy rušňov sa začali vyrábať po druhej svetovej vojne v roku 1947 a takmer nepretržite sa používali až do roku 1980, kedy sa na železnici skončila parná prevádzka, povedal nám Ing. Jaroslav Bajužík, prednosta správy koľajových vozidiel v Košiciach. Ako sme sa ďalej dozvedeli, na necelých 130-kilometrov dlhej trase spáli parný rušeň sedem až desať ton čierneho uhlia a množstvo vody z hasičských cisterien.
Železničnú trať Michaľany Humenné, ktorej vznik súvisel s prudkým rozvojom európskych železníc v polovici 19. storočia, uviedli do prevádzky 25. decembra 1871. Dostavaním a pripojením lokálnych tratí získavalo spojenie Michaľany Humenné na význame a počas prvej svetovej vojny to bola jedna z najvyhľadávanejších železničných tratí v Rakúsku - Uhorsku, z dôvodu presunu vojenského nákladu na východný front. Po druhej svetovej vojne plnila úlohu lokálnej trate, ktorá jej bez väčších výnimiek zostala v podstate až dodnes. Chýbajúca elektrifikácia v úseku od Bánoviec nad Ondavou po Humenné zatiaľ bráni jej širšiemu využitiu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
