vekov. Nepodarilo sa ani jedno, ani druhé - hoci k tomu prvému mala SMK o chlp bližšie. Zostala iba horkosladká pachuť v ústach a Republiková rada vo Veľkých Kapušanoch, ktorá mala príbeh uzavrieť. Či nedajbože, ešte raz otvoriť.
V sobotu SMK len ukázala, že je snaživým žiakom svojich slovenských partnerov; Republiková rada odpratala kauzu definitívne pod koberec. Ani v náznaku sa nezaoberala tým, ako je možné, že ministri nepodali k 30. septembru demisiu, ku ktorej ich "definitívne a bez ďalších podmienok" zaväzovalo augustové uznesenie RR SMK pre prípad, ak dovtedy nebudú schválené všetky zákony k RVS. Isteže, vo svetle púheho štvordňového sklzu (posledný zákon prijatý 4.X.) by to bol ortodoxný a nezmyselný formalizmus. Otázka však potom znie, aký malo zmysel prijímať a medializovať kategorické ultimátum. Výhovorke, že koaliční partneri by bez noža na krku predmetné zákony vôbec neodhlasovali, verí ten, komu sa veriť ráči a páči. Skutočné jadro toho, že SMK sa dvakrát po sebe blamovala ako veľkohubá mláťačka prázdnych hrozieb, spočíva v opakovaných uzneseniach (po schválení "osmičky") o odchode z vlády, čo sa napokon pod vnútorným a najmä vonkajším tlakom ukázalo ako nepriechodné.
Vnútri SMK sa RVS hodnotí ako veľmi čiastočný úspech. A terajšie oficiálne stanovisko RR SMK označuje pokrok za "dostačujúci". Politicky ale strana skôr prehrala. Napriek zahraničnej i domácej poklone, že neroztrhla koalíciu, stratila SMK na vieryhodnosti. Pasívne skóre prehlbuje ešte aj ťažká roztržka medzi Bugárom a Csákym, ktorej dunivé ozveny sa šíria zatiaľ iba budapeštianskymi mediálnymi kanálmi. Bude zaujímavé sledovať, dokedy sa SMK podarí udržať svoje renomé najkultivovanejšej strany.
Záchrane imidžu by mal poslúžiť i ďalší "podkobercový" ťah z Kapušian. Ešte na kritickej RR SMK koncom augusta boli totiž ventilované informácie primátora Dunajskej Stredy o tom, že dvaja štátni tajomníci sa pokúsili zabezpečiť kladné hlasovanie niektorých delegátov (za zotrvanie v koalícii) prísľubom akýchsi dotácií. Inak povedané - úplatkami. Bugár začiatkom septembra a neskôr i podpredseda Gyurovszky verejne sľúbili túto nehoráznosť vyšetriť. A práve na októbrovej RR mali oznámiť výsledky, aj s návrhom eventuálnych konzekvencií. Nuž, v Kapušanoch o smradľavej kauze nepadlo ani slovo. Hrobové mlčanie strany, ktorá sa hrdí tým, že ako jediná sa doteraz nevyváľala v korupčnom bahne, je zlým znamením: Zakladá podozrenie, že nezasvinený štít si SMK udržiava nie zásluhou vyššej morálky, ale šikovnosti.
Nechcené dôsledky zápasu o RVS, kam možno smelo zarátať ešte aj oslabenie vnútornej súdržnosti, môžu pritom SMK ešte veľmi mrzieť. Naša menšinová strana sa nachádza totiž na prahu historicky unikátnej príležitosti, ktorá spočíva v štiepeniach a čiastočnej (seba)diskreditácii "slovenských" pravicových subjektov. Na rozdiel od nich, SMK má faktickú istotu dolnej hranice volebného zisku, čo je v jej prípade cca 9%, pod ktorú asi nemôže padnúť, ani keby chcela. To je východisková platforma, z ktorej sa otvára pre SMK možnosť rozhodiť siete okolo elektorátu DS resp. ex-DÚ, prípadne aj SDKÚ bez rizika úbytku vo svojom tábore (čím inak každá expanzia na cudzie teritórium hrozí). Už rok a pol prieskumy jasne dokladujú, že medzi sklamanými voličmi menovaných strán existuje istá tendencia k príklonu k jedinej pravici, ktorá sa neskompromitovala. Nie raz ani dvakrát už SMK bodovala v rozmedzí 12-13%.
Veľká otázka je, že či Bugár a spol. si novú šancu vôbec uvedomujú. A ak áno, či sú schopní ju strategicko-takticky zveľaďovať. Okrem uchovania škandálmi nedotknutej povesti to znamená aj posilnenie akcentov na neetnické prvky svojej straníckej agendy. Toto sa SMK, okrem prirodzenej podpory reformného prúdu v koalícii, zatiaľ veľmi nedarí. Alebo nemá záujem.
SMK nepôsobí dobre ani v aktuálnom priebehu tvorby regionálnych spojenectiev. Bolo jednoducho veľkou taktickou chybou, ak RR SMK v Kapušanoch posvätila "košickú" koalíciu so Smerom, z ktorej napokon ešte môže vypadnúť ten tretí - SDKÚ (tá totiž obcuje stále na dve strany). Pokiaľ "košická" SMK absurdnými požiadavkami na zastúpenie svojich nominantov na spoločných kandidátkach rozbije regionálny pravicový blok, tým činom záporne ovplyvní aj celorepublikový výsledok strany v tomto regióne v roku 2002. Toho si mali byť Bugár a spol. vedomí; ak sa chcú uchádzať o nemaďarské hlasy, rezervy ležia iba vpravo a tam teda musia aj operovať. To, čo vystrájajú pred týmito voľbami v Košiciach, ale napr. aj v BB, nesvedčí o priveľkom politickom rozume.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
