resp. mestu a to v rozpätí od 80 do 1200 Sk. Konkrétnu výšku určia poslanci miestnych, resp. mestských zastupiteľstiev do prvej dekády decembra.
Nový Zákon o odpadoch, ktorý vstúpil do platnosti 1. júla 2001 po desiatich rokoch výrazne mení celú filozofiu v nakladaní s komunálnym odpadom. "Nový právny poriadok definuje každého občana ako pôvodcu komunálneho odpadu, ktorý je povinný zapojiť sa do systému zberu, používať zbernú nádobu a ukladať komunálne odpady alebo ich vyseparované zložky na miesta, ktoré určila obec. Starý zákon sa nevzťahoval na občana, obec nemala žiadne páky, ako donútiť občana, aby si prenajal zbernú nádobu. Keď nechcel, nič sa nedalo robiť a odpad takého občana sa potom zvyčajne našiel niekde pri potoku v okolí jeho domu," vysvetlila vedúca oddelenia štátnej správy v odpadovom hospodárstve na Ministerstve životného prostredia SR Marta Gojdičová. "Teraz je priamo zo zákona povinná vyrúbiť každému občanovi ako pôvodcovi odpadu platovým výmerom miestny poplatok. Mesto ho bude vyberať, spravovať, platiť subjektu, s ktorým má na služby spojené so zberom, odvozom a zneškodnením odpadu v spaľovni, resp. s uložením odpadu na skládku. Občan už nebude vstupovať do vzťahu s organizáciami, ktoré tieto služby zabezpečujú, ako tomu bolo doteraz."
Každý občan bez rozdielu teda bude musieť zaplatiť mestu ročný poplatok za odpad, z čoho logicky vyplýva, že by nemal mať už nutkanie svoj odpad odvážať mimo zberných nádob. Platenie ročnej miestnej dane sa nevyhnú ani majitelia záhradok, resp. chatiek v rôznych prímestkých lokalitách. Zákon o odpadoch by mal zamedziť vzniku ďalších divokých skládok odpadu, ktorých je na Slovensku vyše 8 tisíc a ich rekultivácia bude stáť štát stovky miliónov korún.
"Obec, resp. mesto nebolo doteraz orgánom štátnej správy v odpadovom hospodárstve, týmto zákonom štát zverí mestám určité povinností. Obec zodpovedá za všetok komunálny odpad na svojom území, čiže aj za odpad produkovaný podnikateľmi a živnostníkmi. Povinnosti súvisiace s nakladaním s komunálnym odpadom si každá obec upraví prijatím Všeobecno-záväzného nariadenia a jeho prílohy, v ktorej by mala byť špecifikovaná výška poplatkov," doplnila M. Gojdičová.
Občanov bude najviac zaujímať, koľko budú musieť platiť od nového roka za zber, odvoz a zneškodnenie komunálneho odpadu. Ako sme už uviedli, konkrétnu výšku v rozpätí od 80 do 1200 korún, schvália poslanci mestských, resp. obecných zastupiteľstiev.
"Doteraz neboli občania v zákone definovaní ako pôvodcovia odpadu, teda ich nikto nemohol prinútiť platiť a keď neplatili, obec nemala žiadne možností vymožiteľnosti. Pokiaľ ide o výšku poplatkov pôjde o viac menej politické rozhodnutie starostu a zastupiteľstva, ktorí sú odvolateľní. Myslím, že si dobre rozmyslia, do akej výšky pôjdu a čo je pre konkrétnu obec, či mesto únosné," tvrdí špecialista ZMOSu Jaroslav Néma.
Ako príklad uvádza Bratislavu, kde sa uvažuje o najvyššej cene, keďže hlavné mesto v súčasnosti rekonštruuje spaľovňu a aj náklady na zber a odvoz sú vyššie ako v iných menších mestách, či obciach. "Pointa je v tom, že obec by už nemala doplácať na nakladanie s komunálnym odpadom a teda mala by svoje náklady, zjednodušene povedané, rozpočítať na osobu a rok. Je len na umení a citlivosti poslancov a primátorov, ako si ušijú prílohu k VZN, v ktorej rozkategorizujú výšky poplatkoch, ako odstránia ich tvrdosť smerom k starobným dôchodcom, či sociálne dokázaným ľuďom, alebo voči ekologicky cítiacim občanom, ktorí svoj odpad separujú, kompostujú. Akurát sme im doporučili, aby sociálnu odkázanosť posudzovali jednotne podľa Zákona o sociálnej pomoci, kde sú presne stanovené kritéria, kto je sociálne odkázaný," vysvetlil JUDr. Jozef Horváth, ktorý je autorom vzorového VZN o odpadoch.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
