bojuje sme sa jej pýtali pri príležitosti predstavenia, s názvom "O škodlivosti tabaku." Napriek tomu, že zo svojho súkromia poodhalí len máločo, človeku je jasné, že debatuje s osobnosťou, ktorá váži každé slovo a vie o čom hovorí.
Vaša herecká kolegyňa Magda Paveleková vyhlasuje, že je vo veku, kedy skoncovala s diétami, prestáva sa obmedzovať, mieni si dopriať a život užívať. Je to tak i u vás?
"Nie, ja zatiaľ ešte neodpočívam. Ani pasívne, ani aktívne. Aktivitu si predstavujem trošku ináč ako užívať si život bez obmedzení, alebo robením vecí, ktoré by som nemala. Je pre mňa dôležité, že som stále profesionálne činná so všetkými kladmi i zápormi tohto života a aj tak si vychutnávam každý takto prežitý deň. Užívam si stále, veď užívanie života je mojou prácou. Preto s ňou nechystám tak skoro skoncovať a nemám v zálohe žiadne zadné vrátka."
Dnes je v móde písať pamäti. Ste človek, ktorý by prostredníctvom knihy vedel veľa povedať.
"Nie, práve preto, že je to v móde. Už píše kde kto a nie som si dvakrát istá, či sú ľudia zvedaví na niektoré záležitosti, ktoré sa človek v podaktorých životopisoch dočíta. Myslím si, že to neslobodno šiť horúcou ihlou. Človek by si mal vždy zvážiť, čo povie, čo dá na povrch. Existujú totiž niektoré pravidlá hry, ktoré treba rešpektovať. Samozrejme, že som mala dohovor, že vydám nie životopis, ale akési úvahy na tému života. Ešte som sa však k tomu nedostala. Nemám na to čas. Ale ak by k tomu došlo, písala by som si to sama a nik iný by do toho zasahovať nemohol. Dala by som dohromady vlastné zážitky od školy až po dnes. Bohvie, kedy to dnes bude."
Viete kriticky posúdiť samu seba?
"Každý herec veľmi dobre vie, kedy niečo spraví dobre a kedy zle. Ak si niekto nahovára opak, tak s ním niečo nie je v poriadku. Každý človek by mal mať v sebe akéhosi policajta a priznať si, keď niečo nie je v poriadku."
Dalo vám herectvo to, čo ste očakávali, keď ste si ho vybrali za životnú náplň?
"Ja som nič neočakávala. Keď má človek pätnásť-šestnásť rokov, nemyslí na budúcnosť, na prospech, naplnenie očakávaní. Je to tvrdá práca a každý, kto s týmto prišiel do styku vie, o čo ide. Hoci netvrdím, že je to najnamáhavejšie povolanie. Ak chcete urobiť niečo pre svoje okolie, stojí vás to veľa síl."
Stalo sa vám niekedy, že ste si pomohli filozofiou nejakej svojej postavy i v osobnom živote?
"Ani nie, ale dosť ma ovplyvnila jedna kniha, ktorú som čítala už dávno. Bol to krásny historický román, volal sa Rytier dánsky a jeho posolstvo ide doteraz so mnou. Vďaka nej sa vyvarúvam tým najintenzívnejším stresom a veta, ktorá ma stále zachráni je citát práve z tej knihy, ktorý znie, že "všetko sú len kozie kosti." Teda nič netreba brať tragicky. Stále to nosím sebe."
Prežívame jeseň, ktorá je často opisovaná ako obdobie melanchólie, čo u mnohých navodzuje pochmúrne myšlienky. Pôsobí to i na vás?
"Nie, nie, hoci som veľmi senzitívna a reagujem i na zmeny počasia. Jeseň ani dážď vo mne depresie nevzbudzujú. Skôr sú to také prozaickejšie veci ako hlúpi a zlí ľudia, tí mi vedia naozaj pokaziť náladu. Je mi z nich smutno až zle. Človek takých ľudí stretáva, oni jednoducho sú a nevyhnete sa im."
A keď už na vás niečo nepríjemné doľahne, čím si urobíte radosť?
"Ničím. Radosti si nerobím a hoci som veľmi rada v ľudskej spoločnosti, som v podstate vlk samotár. Mám obdobia, kedy jednoducho nekomunikujem a vystačím si sama. Myslím, že to potrebujem, sem tam sa vyventilovať od mnohých ľudí, medzi ktorými sa ako herečka dennodenne pohybujem."
Ste sama k sebe dosť prísna...
"Nerobím si ústupky. Ináč by som nemohla mať nároky na druhých ľudí. Nemôžem im potom hovoriť, že musia byť takí a nemôžu byť hentakí. Keby som ja sama nebola so sebou dostatočne spokojná, neopovážila by som sa vyriecť verdikt o tom druhom. O jeho slabosti, trebárs, že je hlúpy alebo bezcharakterný. Ale to si len myslím, nikdy ľudí neodsudzujem."
Ale hovorí sa, že vo svete musí byť okrem dobra i to zlo, aby sa udržala rovnováha...
"No, ak to Pánboh takto myslel, asi vedel prečo, ale mne sa to nepáči."
Máte ešte nesplnené želanie?
"Ja som nikdy nemala náročné vízie, nikdy som si nič nepresadzovala. Nechávam to na prozreteľnosť, momentálne je pre mňa najdôležitejšie zdravie moje i mojich blízkych. No a rada by som na divadelných doskách ešte nejaké tie rôčiky vydržala."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
