o vážení práce a nenahraditeľnosti budúceho dôchodcu ostávajú visieť vo vzduchu ako trápna fráza.
Podobným spôsobom sa pred časom v košickom Štátnom divadle pracovne rozlúčili so sólistkou opery, opernou tajomníčkou, režisérkou a pedagogičkou Boženou Hanákovou. Divadlu venovala plných 45 rokov svojho života, na konci ktorých ju čakalo iba strohé oznámenie o vyprázdnení kancelárie.
Dojatie z ovácií i výkrikov bravó však Božena Hanáková predsa len zažila. Pred skončením minuloročnej divadelnej sezóny, na Hudobnom festivale v maďarskom meste Šoproň. Košických divadelníkov tam reprezentovali operní umelci s inscenáciou Verdiho Traviaty práve pod réžijným vedením Boženy Hanákovej. Bola to ona, ktorá veľký úspech Košičanov prezentovala v mnohých maďarských médiách. Vtedajšia šéfka opery Zuzana Lacková sa netajila radosťou z vynikajúceho výsledku všetkých, ktorí sa na realizácii Traviaty podieľali. Režisérku Hanákovú vyobjímala ešte priamo na javisku pred zrakmi divákov. Tajila však, že v Košiciach, v domovskej divadelenej scéne, s ňou viac nerátajú.
Na svoju životnú lásku, na divadlo, však Božena Hanáková nezanevrela. Hoci všetok svoj čas teraz venuje rodine a záhrade, v duši prežíva všetky jeho radosti a strasti. A čo si myslí o súčasnom stave Štátneho divadla z pohľadu domácej panej?
"Široká otázka - myslíte budovu alebo tvorbu v nej? Budova je nádherná. Nebyť Ľuba Romana, bývalého ministra kultúry, dodnes by sme chodili okolo ohrady z vlnitého plechu. Nasadil všetky sily na dostavbu, čo ho stálo určite aj kus zdravia. Pritom Ľ. Roman v našom divadle nikdy nehral, ani nepochádza z Košíc a preto si jeho postoj veľmi vážim. Keby sa mu rekonštrukciu nebolo vtedy podarilo ukončiť, neviem, kde by košickí divadelníci dnes hrali. V historickej budove určite nie. O zrekonštruovanú budovu je však potrebné sa i ďalej starať. Od jej slávnostného otvorenia ubehlo iba 7 rokov a fasáda sa už rozpadáva."
- Mala som však na mysli situáciu v umeleckých súboroch.
"Aby človek mohol zhodnotiť ich momentálny stav, musel by sa vyjadriť k tomu, čo bolo, pretože chtiac-nechtiac je v každom súbore náväznosť. No to by bolo veľmi dlhé rozprávanie."
- Sledujete, ako to teraz v opere funguje?
"Isteže. Neprerušila som ani vzťahy, ako niektorí moji zatrpknutí kolegovia, ani prácu - ak je potrebná. K tomu je však potrebná láska k veci a nie k sebe."
- Čo myslíte láskou k veci?
"Napríklad pomáhať a poradiť mladým začínajúcim umelcom. Veď som 20 rokov pôsobila ako pedagóg na Konzervatóriu v Košiciach i na pedagogickej fakulte v Prešove. Aby však človek mohol radiť, musí mať aj ochotné publikum."
- Podľa Vás, také publikum v súčasnosti absentuje?
"Všeobecne nie. Mladí majú elán, ale chýbajú im skúsenosti. Bolo by dobré, keby potlačili svoju pýchu. Pýcha je totiž nebezpečný balans na ostrí noža. Chýba im viac úcty k celej tvorbe v našom divadle, ktorá trvá už 56 rokov. Aspoň v opere posledné dva roky tento jav určite je."
- Môžete to konkretizovať?
"Ide napríklad o zničenie všetkých ideových plagátov či zlikvidovanie repertoáru. Pýtam sa prečo? Len preto, aby v divadle nezostalo nič z predchádzajúceho obdobia? Veď nastupúujúci šéf by mal obohratú inscenáciu stiahnuť až vtedy, keď sa nové inscenácie stanú u publika úspešnými. Napríklad tituly Aida, Sedliacka česť alebo Komedianti, ktoré mali našu operu reprezentovať na hudobnom festivale v Maďarsku, boli nahradené E. Oneginom. Čo sa týka obsadzovania členov súboru do nových titulov, tí stáli, medzi ktorými sú aj sólisti, sú ignorovaní. Následok je hromadný odchod týchto ľudí. Pritom hostia sú drahí a nie vždy prvotriedni."
- Ako vníma tieto zmeny divák?
"Divák chce vidieť kvalitné predstavenie a je mu jedno, čo inscenácia stojí. Divadlu by však nemalo byť jedno, či predstavenie urobí 160 repríz ako napríklad Oliver, alebo len niekoľko ako Onegin. A pritom náklady na obe inscenácie boli približne rovnaké."
- Čo je podľa Vás príčinou tohto javu?
"V roku 1999 nastúpila do opery nová šéfka. Ak mala nejaké dramaturgické plány, spojené s výmenou všetkých sólistov, tak si mala určiť časový horizont, počas ktorého by to pomaly zvládla. Takéto kroky sa nedajú urobiť v rámci jednej sezóny. Na to sú potrebné najmenej 4 roky. Rozvŕtať celú operu, dať ruky preč od všetkých problémov a odísť z angažmá je veľmi jednoduché, no vrcholne nezodpovedné. Svojim konaním spôsobila nenapraviteľné škody na súbore, ktorý sa budoval celé roky. Pýtam sa, kto a kedy bude skladať účty? Alebo jej činy sa majú brať tak, že keď sa divadlo vetralo, zabudla táto slečna zavrieť za sebou aspoň dvere, aby ju nevyfúklo?"
- Ako vy teda vidíte nasledujúce obdobie v opere?
"Operu budú teraz viesť dvaja mladí dirigenti, ktorým úcta k profesii nechýba. Je to Karol Kevický a Igor Dohovič. Veľmi im držím palce, pretože prebrali súbor v takom štádiu, ktorého rekonštrukcia si vyžiada veľa času."
Autor: Valeria Holinková
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
