pretože ich na týždenný pobyt do školy zvážali z celého Prešovského kraja. Je predsa rozdiel cestovať do Prešova alebo v krajskom meste ešte prestupovať na autobus. Rodičia, ale aj vedenie školy malo nádej, že škola postupne získa aj vlastníctvo priestorov, do ktorých sa presunula. Išlo o priestory stavebného učilišťa na Vodárenskej ulici v Prešove, ktoré v tomto čase bolo na zánik. Lenže učilište sa zo stavebného transformovalo na umelecké a namiesto zániku sa postupne rozrastalo až v ňom prebieha vyučovanie na dve smeny. Zákonite zo strany jeho vedenia vzišli tlaky na Krajský úrad (KÚ) v Prešove, aby riešil dislokovanie školy pre mentálne postihnuté deti v iných priestoroch.
V polovici septembra vedenie ZŠ internátnej pre mentálne postihnuté deti dostalo prípis z KÚ, že sa má presťahovať do priestorov lesníckeho učilišťa na Sigorde. Rodičov deti to nepotešilo, pretože nové priestory sú okolo 13 kilometrov vzdialené od mesta, a tak 21.septembra 40 rodičov spísalo protestnú petíciu a zaslali ju Krajskému úradu. „Deti by možno boli aj radi ísť do lesa. Ale len na dva - tri týždne na zrekreovanie, ale nie žiť tam celoročným pobytom. To je, dalo by sa povedať, že sú odsúdené na zdivočenie. Nebudú môcť navštevovať žiadne kultúrne podujatia ako doteraz. Kto im zaplatí autobusy, keby chceli ísť všetci? Učiteľky zoberú skupinu 15 deti, ale vysvetlite ostatným, že oni nie sú medzi vyvolenými. Pôjde len časť, ktorým cestu zaplatia sponzori," posťažovala sa nám jedna z matiek, hovorkyňa petičného výboru Denisa Špirková z Varhaňoviec.
Podľa jej informácie, hneď v nasledujúci pracovný deň do školy prišli pracovníci KÚ a sľubovali, že škola dostane všetko potrebné, len aby sa v tichosti presťahovali.
Argumentov proti presunu ich školy na Sigord D. Špirková mala viac. Išlo aj o znevýhodnenie rodičov kvôli zdĺhavejšiemu cestovaniu, čo znemožní šance uplatniť sa na trhu práce, ale hlavne išlo o sťaženie lekárskej starostlivosti pre postihnuté deti, ktoré potrebujú okrem všeobecnej aj odbornú lekársku starostlivosť. D. Špirková to špecifikovala: „Medzi deťmi sú epileptici, či astmatici. Teraz sme dve minúty od monobloku prešovskej nemocnice a koľkokrát je privolávaná sanitka. Do Prešova mám 30 kilometrov a keď vám o 15. hodine zavolajú, že vám ochorelo dieťa, tak sa tam nedostanem do 16. hodiny, kedy odchádza zdravotná sestra. Oni tvrdia, že bude auto a budú nás voziť. Pýtam sa - aj o polnoci? Veď nehovoríme o dvoch - troch deťoch, ale o sto, lebo deti sú často choré."
O všetkom tom včera členovia petičného výboru rokovali s prednostom KÚ v Prešove Jozefom Polačkom, jeho zástupcom Miloslavom Murajdom, vedúcim odboru školstva KÚ Jozefom Pavlíkom a metodikom špeciálneho školstva Jozefom Belanským. Po rokovaní zaviezli členov petičného výboru na Sigord, aby si prezreli ponúkané priestory pre ZŠ internátnu a porovnali ich s priestormi na Vodárenskej ulici. Po obhliadke priestorov rokovanie opäť pokračovalo. „Mal som pocit a bolo to aj deklarované, že zmenili svoj názor, či sa presťahovaním školy zlepší prostredie pre ich deti," oznámil výsledok rokovania prednosta KÚ J. Polačko.
Podľa jeho informácie problém bol založený už pri samotnom presťahovaní školy z Malého Šariša do Prešova. Dalo sa očakávať, že koexistencia dvoch inštitúcií v jednej budova časom vyvolá konflikt, ale vtedy na niekoľko rokov problém bol vyriešený. Teraz nastal čas opäť ho riešiť. KÚ by mohol ZŠ internátnej ponúknuť priestory terajšej Detskej nemocnice, lenže tie ešte nie sú voľné a okrem toho do ich prispôsobenia na potreby špeciálnej školy by bolo potrebné investovať medzi 50 až 100 miliónov korún. Iné voľné priestory vhodné pre túto školu KÚ nemá. „Ani terajšie priestory špeciálnej školy nevyhovujú štandardom. Nemajú napríklad spoločenskú miestnosť, televízor je tam na chodbe, kde je aj priestor na stretávanie. Deti spia na poschodových posteliach, lebo niet miesta. Z odborného pedagogického pohľadu vychádza, že Sigord je pre tieto deti výhodnejší, pretože poskytuje lepšie podmienky, ako doterajšie priestory. Za posledných šesť - sedem rokov ministerstvo pôdohospodárstva investovalo do modernizácie lesníckeho učilišťa na Sigorde zhruba 90 miliónov korún, takže by malo byť vo veľmi dobrom stave. Je tam celý komplex dielni, kde sa dá vykonávať pracovná terapia, ktorá je vo svete hitom," tvrdil J. Polačko.
Obavy matiek postihnutých deti zo sťaženého cestovania vyvrátil tým, že môže byť zabezpečený odvoz deti autobusom priamo zo stanice. V pondelky a piatky, kedy rodičia prichádzajú s deťmi a prichádzajú po ne, by sa dali spojiť so spoločenským programom - návštevami divadelných predstavení, múzeí či planetária. V piatok, keďže rodičia po deti neprichádzajú v jednotnom čase, by zberným miestom pre deti pod odborným dohľadom mohla slúžiť iná špeciálna škola na Mudroňovej ulici v Prešove. Stále je tu však obava zo zhoršenia možnosti lekárskej starostlivosti. Aj na to má J. Polačko odpoveď: „Odbornú lekársku starostlivosť potrebujú aj deti, ktoré sú nejakým spôsobom postihnuté, a žijú na dedinách v rodinách. Nie všetky takéto deti sú umiestnené v ústavoch." Nikto sa nepýta mamky napríklad v Zlatej Bani, ktorá vychováva dieťa s podobným postihom, či má 3 alebo 12 minút vzdialené zdravotnícke služby. Základné zdravotnícke služby vieme v preventívnej podobe dohodnúť tak, ako je to dohodnuté v iných ústavoch. Problém môže vzniknúť jedine pri akútnom ochorení, ale personál školy je zvlášť školený, aby zabezpečil zdravotný stav dieťaťa minimálne na niekoľko minút potrebných na jeho transport."
Včerajšie rokovanie na KÚ prinieslo dohodu, že obe strany sa ešte raz stretnú koncom mesiaca. „V prípade, že nenájdeme uspokojivé riešenie, by sme zobrali všetkých rodičov, aby si prezreli priestory na Sigorde," uzavrel nateraz túto tému J. Polačko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
