jeho rezortu.
Aké sú priority Vlády SR v oblasti likvidácie tuhého komunálneho odpadu?
Prvou je nevytvárať žiadny odpad, čo sa dlho nestane, ale to nič nemení na našom postoji. Druhou prioritou je recyklacia a využitie odpadu ako druhotnej suroviny. Nový zákon o odpadoch vytvára legislatívny rámec na to, aby sme naše zámery mohli skutočne realizovať. Táto norma vytvára recyklačný fond, ktorý tvorí finančných rámec na to, aby recyklacia mohla začať. Tieto dve podmienky sú dôležité, pretože najväčším problémom separovaného zberu na recyklaciu bol nedostatok peňazí. Fond ich vytvorí. Teda máme legislatívu i zdroj financovania.
Na juhu Zemplína prebieha diskusia o výstavbe malej spaľovne komunálneho odpadu. Podporíte tento zámer?
Nie nepodporíme. Malé spaľovne komunálneho odpadu nie sú prioritou vlády. Predpokladáme, že na Slovensku budú 4 5 veľké spaľovne. Môžem tiež povedať, že aj u nás existujú niekoľko druhov odpadu, ktoré si vyžadujú špeciálne spracovanie. Počet spaľovní na Slovensku však chceme znižovať a nie naopak. Veľká spaľovňa bude v Bratislave, ďalšia v Košiciach. V minulom roku sme prijali zákon, ktorý prísne postihuje znečistenie ovzdušia, pochádzajúceho zo spaľovní. Náprava tohto stavu je aj prioritou Európskej únie (EÚ). Zo spaľovní sa do ovzdušia dostávajú nebezpečné látky, ktoré môžu zamoriť aj okolité krajiny. Spaľovne nie sú v žiadnom prípade prioritou Slovenska.
V minulosti bol populárny zber papiera, dnes ho zbierajú iba školy. Zisk z jeho predaja nie je pre občana lukratívny. Budú v tomto smere zmeny k lepšiemu?
Hlavné slovo bude mať recyklačný fond. V jeho rámci je vymenovaných dvanásť komodít, aj papier, ktorých sa bude dotýkať. Dovozca papiera za každé kilo dovezeného papiera zaplatí do fondu určitú sumu. Na druhej strane ten, kto podá projekt na zber papiera, alebo inej menovanej komodity, získa finančnú podporu na jeho rozbeh. Chceme aby to fungovalo tak, že nie občan bude odvážať papier, ale firma príde po papier za občanom. Zberne môže vytvárať aj obec.
Do rozhodujúcej fázy sa dostáva projekt prívodu pitnej vody a odkanalizovania juhovýchodu Zemplína. Aký je postoj vášho rezortu k nemu?
Hodnotíme ho ako veľmi dobrý. Žiaľ, EÚ takéto regionálne projekty doteraz nepodporovala, pretože sú náročné a má obavy, že v spleti malých projektov sa jej financie stratia. Preto zatiaľ žiadny podobný projekt nepodporila. Bojujem za regionálne projekty s nie veľkým úspechom. Ten zemplínsky je na dobrej ceste uspieť. To, či sa to skutočne podarí, sa v tejto chvíli neodvážim predpovedať. V každom prípade je tento projekt dôležitý a veľmi dobrý.
Aké miesto pri rozdeľovaní financií zo Štátneho fondu životného prostredia majú regióny?
Odkedy som nastúpil do funkcie, presadzujem nový systém prideľovania prostriedkov podľa kritérií troch skupín. Prvou je stav životného prostredia, druhou ekonomický stav regiónu a tretia technická infraštruktúra. To sú oblasti, ktoré majú zelenú. Za ostatné dva roky sme dostali najviac žiadosti o financovanie projektov z Trebišovského okresu.
Cezhraničná spolupráca programu Phare CBC priniesla niektorým obciam regiónu veľkú pomoc. Aká je jej budúcnosť?
Tu rozhoduje iniciatíva starostov a obecných zastupiteľstiev. Niektorým sa to darí, niektorým menej. Hlavné je mať dobrú myšlienku. Projekt sám je otázkou technického spracovania odborníkmi. Tu rozhoduje aj legislatíva našich partnerov. V tomto roku bol schválený slovensko poľský projekt odkanalizovania obcí v povodí rieky Poprad a výstavba čistiarne odpadových vôd. Poľská strana koordinuje spoluprácu podľa vojvodstiev. Ak prešiel projekt na území Prešovského kraja, musí nasledovať cezhraničný projekt v inom vojvodstve. Maďarská strana projekty posudzuje podľa iných kritérií a starostovia slovenských obcí to v dobrom zmysle využívajú. Naposledy to boli päť slovenské obce v povodí rieky Roňava. Šancu má každý, cezhraničná spolupráca má dobrú perspektívu a to by malo inšpirovať ku kvalitným nápadom a pretaviť ich do projektov. Takúto iniciatívu stále vítame.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
