chcela obstarať, ale nemá čas. Neveríte? Uveríte! Presvedčíte sa o tom každý utorok v rubrike - 'Zvieratá očami osobností'.
V rozvetvenej rodine českého zabávača Petra Novotného nechýba ani najlepší priateľ človeka - pes. Ako však sám priznáva, pred tým nebol myšlienke takéhoto spolužitia príliš naklonený. Pretože sa bál, že sa oň nebude môcť starať. A jeho žena tiež. Dnes však je už všetko inak, v záhrade rodinného domu pobieha vlčiak Pedro.
Meno zdedil po svojom predchodcovi, ku ktorému prišli celkom nečakane. "V deň svadby sa objavili spolupracovníci mojej ženy a dali mi rovno do náručia šteniatko. Povedali mi len: Je to vlčiak, volá sa Pedro. A odišli. Takže sa odvtedy každý vlčiak v našej rodine volá rovnako," rozpráva Petr Novotný, ktorý si nepripravený na vzniknutú situáciu zvykal na zviera len ťažko. Pes podľa neho nepripraveného človeka zaskočí ako príťaž. Navyše on vraj nikdy nebol dostatočne koncepčný, aby nejakého dokázal vycvičiť. "Vôbec nijaký náš pes nič nevie. A ešte k tomu máme vždy šťastie na takých 'strážnych psov', ktorí sú takí dobrí, že čím je niekto cudzejší, tým sú prítulnejší. Aj sa normálne nechajú poškrabkať na bruchu. A niečo také sa vôbec ťažko vysvetľuje, ale žiaľ, videl som to na vlastné oči... Preveril som si to, keďže okrem iných aktivít aj podnikám a mám vydavateľstvo a doma máme už hotový sklad CD-čiek a iných vecí. Sekretárka niekedy pripraví po dohode so zákazníkom tovar, pre ktorý si potom príde rovno do predsiene nášho domu, aby sa obslúžil sám. Raz som takto sledoval, ako z toho auta vyšiel úplne cudzí chlap, otvoril si jedny dvere, potom ešte druhé, z domu vyniesol tovar za šesťdesiattisíc, naložil si ho do auta a skoro som zamrel. Náš pes ležal pri aute vyvalený na chrbte, aby ho dotyčný poškrabkal. A bolo," prezrádza Petr Novotný.
Pedro si vraj okrem cudzích ľudí najviac obľúbil najstaršiu dcéru, ktorá sa mu venovala najčastejšie. Chráni ju ako oko v hlave. Stačí, aby otec alebo matka zdvihli na ňu hoci len hlas, v okamihu znervóznie. "Viem si predstaviť, že keby niekto moju staršiu dcéru udrel, hneď by po ňom vyštartoval. On nás inak má všetkých strašne rád. Veľmi trpí, keď niekto z nás nie je doma. Ani nejde do búdy. Leží takto vonku aj dva dni. A nikto mu nevysvetlí, že pán dnes doma nespí. Bude si čakať pred búdou, kým neprídem. To mám na ňom najradšej, že je taký dobrý," tvrdí Pedrov pán, ktorý by psa ako terapiu ľudskosti odporučil každému, pravda, ak mu môže dopriať dostatočnú starostlivosť, ale najmä voľný výbeh a dostatok pohybu.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
