dočasne ustálili otázniky o futbalovej budúcnosti, nedohral zápas na prešovskom trávniku. Cez prestávku ho tréneri už "vyzliekli" z dresu. Nebolo to však z výkonnostných dôvodov, ale preto, že mal zdravotné problémy. "Už v pohárovom zápase sa mi obnovilo svalové zranenie a teraz ma to znovu chytilo. Nedalo sa v takom stave pokračovať ďalej. Už na začiatku stretnutia som cítil bolesti a potom stačilo málo, nejaký menší kontakt v súboji o loptu, aby som ich intenzívnejšie vnímal," rozhovoril sa tento technicky vybavený hráč.
Na štadióne Tatrana sa predstavil znovu ako rival, predtým "zlostil" Prešovčanov ako reprezentant tigrov, teraz bojoval za "Ružu". Je známe, že práve v zeleno-bielom drese vyrástol a odviedol neraz kvalitnú prácu pre Šarišanov. Aký je to pocit vracať sa na dôverne známe miesta? "Stále sa mi vybavujú spomienky, predsa len tu som začínal účinkovať medzi elitou. Na Prešov a tunajší futbal vždy rád spomínam. Strávil som v Tatrane pár sezón, to sa nedá jednoducho vymazať. Rád sa sem vraciam. Pravda, mrzí ma, že Šarišania momentálne sú na tom tak, ako sú. Toto postavenie nezodpovedá tradícii klubu a tomu, akých skvelých hráčov prešovský futbal vychoval. V súčasnosti však situácia na východe je vôbec problematická," povedal Vlado, pričom narážal aj na komplikácie v jeho materskom klube. Zároveň vyjadril presvedčenie, že to bude lepšie.
Aj podľa názoru tohto ružomberského jednotlivca bolo víťazstvo hostí vydreté, hoci nezabudol zdôrazniť, že MŠK SCP mal herne aj čo do počtu šancí menší náskok. "V závere nás síce domáci pritlačili, ale nevypracovali si tutovku. Naopak, my sme mali dobré možnosti na strelenie i viacerých gólov, preto sme vyhrali azda zaslúžene. Škoda, že sme už do prestávky neskórovali, Tomášov zásah by bol už iba upokojujúci. Jednogólové vedenie nie je nikdy dostačujúce na to, aby sa mužstvo nemuselo báť o výsledok. Prešov stále žil a preto vyvinul snahu, aby vyrovnal." Zápas bol dosť nervózny, čo vyplývalo z jeho dôležitosti. Zvara mal na to okamžite vysvetlenie: "My hráme o prvé miesto, hostitelia o záchranu. Každý potrebuje body ako soľ, aj preto veľakrát krása ustúpila pred bojom, vyplývalo to z významu merania síl."
Po tom, čo V. Zvara odišiel z východu na stredné Slovensko, sa prvý raz objavil v základnej zostave. Vraj si ešte stále zvyká na nový kolektív. "Predtým som naskočil na ihrisko iba ako striedajúci hráč. To, či som si už definitívne vybojoval miesto v jedenástke, ktorá vybehne na ihrisko, to bude závisieť aj od toho, ako ma budú obchádzať zranenia. Stále ma totiž zlostia svaly, alebo achilovky. Vlastne celý rok sa to so mnou ťahá. Už čakám na Silvestra, aby sa táto smola skončila."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk.
